Kladivo

Peter Derňár si ma svojou tvorbou získal už minulý rok so svojím debutom- Škrabot. Svoje diela podáva s riadnou dávkou tajomna, nechýba v nich napätie a keď si človek myslí, že vie, čo sa stane, na konci ostane len zarazene civieť. Inak tomu nebolo ani tu. Príbeh sa sústreďuje na partiu dlhoročných kamarátov, ktorí spolu raz za čas idú na chatu, avšak kvôli korone sa rozhodli trochu to okoreniť a nechať telefóny doma, aby ich nikto nenašiel (a aby im Igi nedal pokutu). Priznám sa, že som prvotne bola trochu zmätená a nevedela si zapamätať, kto je kto, no čím som sa dostávala viac do deja, tým sa mi ich mená a príbehy dostali pod kožu. Autor rozhodne stavil na napätie a krivdy minulosti, s ktorými sa bravúrne vyhral. Čo sa atmosféry týka, tá sa mu podarila už v predošlej knihe, ale tu to ešte prekročil, až som neraz otáčala stránky so zatajeným dychom. Obzvlášť ma zaujal, zarmútil a úplne pohltil príbeh chlapca na čiernych stránkach, ktorý mal na tom tajomne najväčšie zásluhy. Poviem vám, že som už od začiatku mala svoju teóriu, ktorá sa nepotvrdila, avšak ten koniec bol stokrát lepší ako mohol byť v mojej hlave. Jednoducho... perfektné! Takto dysfunkčnú skupinu som už dlho nevidela. Všetci „kamaráti“ mali svoje problémy, svoju minulosť, strach a obavy, no až keď sa na chate začali diať čudné veci, až vtedy si uvedomili, ako málo toho skutočne vedia. A že ani jeden z nich nie je tak nevinný, ako si nahovárali. Snažila som sa nájsť v príbehu vinníka, niekoho, na koho by som sa mohla hnevať za jednotlivé veci, no ani jeden z ôsmich chlapov nebol bez viny. Každý si so sebou vláčil svoj náklad. Niekto väčší, iný menší. Tak či onak ma ich osudy zasiahli, pretože so svojimi životmi mohli vynaložiť aj lepšie. Po dlhej dobe som sa začítala do knihy odohrávajúcej sa na Slovensku, a, musím sa priznať, že sa mi páčili jednotlivé zmienky našich miest, i keď... môj pohľad na chatu mimo civilizácie už nikdy nebude rovnaký.

Kladivo je horror, ktorý zvládnete na jedno posedenie. Nielen kvôli svojej dĺžke (niečo vyše 200 strán), ale aj vďaka svojej čítavosti. A keď sa do deja ponoríte v autobuse, tak sa odveziete niekam do tramtárie, lebo sa nebudete chcieť od toho odtrhnúť. Aspoň mne sa to tak stalo. Kamaráti sa vyberú na chatu uprostred ničoho bez mobilov a začnú postupne umierať. Znie to ako klasický klišé horror. Až na to, že v tejto knihe som sa nestretla s časťami, kde by som pretáčala očami nad postavami, aké sú hlúpe. Proste sa to tak rýchlo zomelie + autor vám dá takú dobrú backstory k všetkému, že sa tam to klišé nedostane. Inak najprv som bola taká "veď to je úplne jasné, kto je vrah". A potom len "alebo ten? či ten?". O desať strán na to "počkať veď to bude ten!". Vlastne ku koncu som bola taka zmätená, že keď sa odhalil vrah, tak som to ešte dve zastávky spracovávala. V tejto knihe si prídu na svoje milovníci horrorov, ale aj thrillerov. Naozaj je to super vystupňované, nie je tam nič navyše a od začiatku to naberá na obrátkach. Ak by som to mala porovnať so Škrabotom, tak toto je rýchlejšie a oveľa viac zamotanejšie. Ale odporúčam obe autorove knižky, pretože vždy ma ku koncu dokáže prekvapiť a doslova odrovnať. Presne to, čo čakám od tohto žánru.