Digitálny minimalizmus

Nenechajte sa odradiť populárnym slovom minimalizmus, táto kniha je určite aj pre vás! Knihu Digitálny minimalizmus si bez obáv nenechá ujsť takmer nikto, kto pričuchol k minimalizmu a aspoň kúsok ho zviedol na svoje cesty. Sama som síce minimalistickým myšlienkam naklonená, ale táto kniha dá mnoho každému bežnému užívateľovi rôznych sociálnych sietí, aplikácií, hier a možno aj fanúšikom seriálov a mnohým ďalším. Vedeli ste, že sociálne siete prispeli k vysokému nárastu úzkosti u mladých ľudí? Nuž, poďme im dať trochu na frak. O technológiách – keď si myslíte, že sú v pohode V zhone každodennosti si často neuvedomujeme, koľko času zbytočne pozeráme do mobilu. Že sme si e-mailovú schránku skontrolovali už päťkrát, že skrolovanie nám reálne nič moc neprináša alebo že sme sa zasekli v nezmyselnej konverzácii na sociálnej sieti. Nezvyklé nie je ani čítanie článku za článkom, pretože v dnešnej dobe sú odkazy zobrazované na mieru vašim záujmom. A keď príde reč na seriály, pozeráme epizódu za epizódou. Alebo pri počítačovej hre pokojne obsedíme do neskorej noci, aj keď za normálnych okolností by sme už dávno spali. Príde vám čokoľvek z opísaného aspoň trochu povedomé? Možno ste si to už uvedomili a posunuli sa ďalej. Ale tiež je dosť možné, že ste si v mobile vyhľadali sekciu digitálny balans a pokúsili sa obmedziť niektoré činnosti. Funguje? Akokoľvek, aj samotné sociálne siete (predovšetkým Facebook) ponúkajú v súčasnosti veľa možností, ako si obsah na nástenke prispôsobiť (vrátane reklám). Málokto to síce poriadne využíva, ale okrem toho, že s nastavovaním strávite dosť času, prínos je len dočasný a intenzitu využívania to vo výsledku veľmi neovplyvní. Jedine, že by ste si ponechali 10 priateľov a sledovali 3 stránky. Zhruba. O knihe – čo vám dá Myslím, že trošku širší úvod (s miernym pohľadom do minulosti) knihe neuškodil. Iste, smartfóny pravdepodobne naozaj nevznikli kvôli tomu, aby sme k nim boli prilepení, ale človek mieni a ďalší vývoj mení. Cal Newport si ma získal už v prvej časti knihy, keď vytiahol Thoreaua a amišov. Nie, nemáte sa vrátiť do praveku, o to naozaj nejde. Ale ak ste ešte nečítali o Thoreauovej ekonomickej teórii (Viete, že to kvôli nej žil v lese?) alebo ste sa v podobnom duchu nezamysleli na základe vlastnej skúsenosti prípadne nadväzných teórií, verím, že dostanete chuť na čítanie Thoreauových kníh. A nie, nemusíte sa stať amišmi Európy, ale Cal Newport pekne rozobral, aký majú prístup k technológiám a v čom sa od nich môžeme inšpirovať. Princípy, ktoré amiši využívajú, sú nápomocné, aby sme k technológiám dokázali pristupovať rozumnejšie. A teraz jedna nepríjemnosť. Newport vyžaduje, aby ste sa od technológií na 30 dní odstrihli. Samozrejme, ak v práci využívate počítač, potrebujete mať prístup na e-mail a podobne. Takže to neznamená, že nezapnete počítač, tablet či mobil. Ale vzhľadom na vašu profesiu si stanovíte, čo a do akej miery je jednoznačná nevyhnutnosť, kedy a a za akých podmienok to budete využívať. Teda s ohľadom na to, aby ste si v osobnej a profesionálnej rovine nezavarili na problém. Ostatné aplikácie odinštalujete a nevyužívate... Tento krok je veľmi dôležitý kvôli tomu, aby ste získali čas na iné aktivity a reálne zažili, že ste o nič neprišli. Po 30 dňoch si už oveľa jednoduchšie nastavíte, čo je pre vás reálne dôležité využívať a čo vôbec. V tomto bode sa skrýva ešte jedna maličkosť. Je veľmi dôležité, aby ste čas, ktorý ste predtým venovali technológiám, vedeli správne vyplniť. Newport má na mysli tzv. kvalitný voľný čas, ktorý pre vás bude prínosom, potešením. Plus, je potrebné, aby ste zvládli samotu. Pretože: „Ak sa vyhýbate samote, prichádzate o pozitíva, ktoré so sebou prináša: schopnosť vyjasniť si zložité problémy, ovládať svoje emócie, budovať mravnú odvahu a posilňovať vzťahy.“ s. 114 Kniha Digitálny minimalizmus má obrovský potenciál, aby vám obohatila život. Možno to zvládnete aj bez nej, ale ak by ste si nevedeli dať rady a začali sa v tom plantať, dajte jej určite šancu. Myslím, že je vhodná aj pre tých, ktorí si myslia, že nijaký problém s technológiami nemajú a vnímajú ich realisticky so všetkými pre a proti. Verím, že pár nových a užitočných informácií tu objavia a skorigujú svoj postoj. Odinštalovať sociálne siete, pozrieť si len jeden nový diel seriálu v stanovenom intervale, venovať sa hrám či čítaniu správ len v určité dni a hodiny. Môže to znieť obmedzujúco, ale zároveň vám to dodá novú slobodu, nový voľný čas, ktorý môžete využiť prínosnejšie, kvalitnejšie. Cal Newport nedáva presný návod, toto odinštalujte, nastavte si to takto. Necháva to na vás, každý predsa potrebuje iné informácie, aplikácie... Ale prináša mnoho dobrých rád a tipov, ako na to a ako neuviaznuť v pasci digitálnej ekonomiky pozornosti. Plus, venuje sa tomu, ako pristúpiť k novo získanému času. A to je ďalší veľký prínos tejto knihy, okrem toho, že prestanete zabíjať čas na mobile.

Sloboda od inovácií internetového veku bude nevyhnutnou podmienkou duševného prežitia. Moderný digitálny život má históriu pomerne krátku. Dynamika jeho vývoja je však taká bláznivá, že už teraz treba hovoriť o korekciách a “upratovaní” v životoch konzumentov. Všetky aplikácie a smartfónové vymoženosti sú samy osebe dobré, ich nadmiera však spôsobuje vyčerpanie a závislosti. Z nutkania kontrolovať fejsbúky a tvíty sa stáva nervózny tik. Rozbíja nevyhnutný nerušený čas na príliš malé úlomky, v ktorých chýba naša vedomá prítomnosť. Autor Digitálneho minimalizmu si všimol v tlači esej vplyvného blogera Andrewa Sullivana. Už názov bol strašidelný. “Býval som ľudskou bytosťou.” A podtitulok to spresnil: “Neustále bombardovanie správami, klebetami a fotkami z nás urobilo šialencov závislých od informácií. Zlomilo ma to. Vás to môže zlomiť tiež.” Newport nie je aktívny na sociálnych sieťach a netrávi na internete veľa času, ale práve vďaka tomuto odstupu si všimol šlamastiku, do ktorej sa dostávajú jeho súčasníci. Ľudia sa prihlásili na sociálne siete, aby zostali v kontakte s priateľmi po celej krajine, a nie sú schopní viesť konverzáciu s priateľom sediacim pri tom istom stole. Newportova motivácia napísať návod ako zostať v časoch neobmedzených technológií zdravým je vážna. V hre nie je nič menšie ako záchrana našich osobných životov. --- Vysoká cena nepodstatností --- Digitálny minimalizmus je pokusom nájsť zmysluplnú alternatívu. Takéto výzvy existovali v každom čase - aj vtedy, keď ľudia nepoznali ani len telefóny, rádio a televíziu. Thoreau si už dávno všimol, že “mnoho ľudí vedie život tichého zúfalstva”. V marci 1845 si požičal sekeru a vybral sa do lesa neďaleko jazera Walden. Vyrobil rám zrubu. Nikam sa neponáhľal. Odišiel do lesa, pretože túžil žiť vedome, čeliť iba základným životným faktom. Všetko preto, aby “na konci života nezistil, že nežil”. Thoreau bol výsostne praktický, chcel zistiť, koľko potrebuje na to, aby mohol žiť minimalistický život. Objavil, že cena veci je množstvo života, ktorý je potrebný na jej získanie. Princíp vypátraný pobytom pri jazere Walden je použiteľný aj pre minimalizmus vo svete digitálnych závislostí. Zbytočnosti sú nákladné. “ Vyhláste konverzačné “úradné hodiny”, iba vtedy budete k dispozícii na komunikačných kanáloch. „ Kontakty získané na sociálnych sieťach alebo nové myšlienky sú prínosné, ale ich neustále navyšovanie prestane mať v jednom kritickom momente zmysel. Ak niekto kombinuje starostlivosť o účet na sociálnej siete s tuctami ďalších online aktivít, cena vo forme obetovaného života je zrazu extrémne vysoká. Askéza v digitálnej angažovanosti sa tak stáva otázkou úcty k vlastnému životu, a ten je predsa najcennejším vlastníctvom. Jednoducho celková cena nepodstatných vecí prevyšuje malé prínosy, ktoré každá zo zbytočností jednotlivo sľubuje. --- Digitálna očista --- Newport sa nehrá na moralizujúceho proroka smrti následkom smartfónovej posadnutosti. Prináša výsostne praktický program digitálnej očisty. Tá neznamená úplne sa vypnúť. Mnohé z jeho nápadov súvisia s experimentom zo začiatku zimy v roku 2018. Hľadal ľudí, ktorí pod jeho vedením skúsia mesačnú digitálnu očistu. Namiesto pár desiatok záujemcov získal 1600 ľudí. Účastníci sa potom podelili o skúsenosti z “očistného” projektu. Tridsať dní digitálnej očisty slúži na to, aby si človek dal pauzu od všetkých voliteľných technológií. Má znovuobjaviť aktivity, ktoré mu prinášajú uspokojenie. Po tomto očistci môže každý s čistým štítom začať nanovo a uviesť do života technológie len v zmysluplnej miere. Newport je ktosi ako Marie Kondo sveta technológií. Zásadné upratovanie znamená technológie ovládnuť, nie sa dať ovládať. Toto nebude nikdy rovný súboj zbraní. Rovnosť skončila vo chvíli, keď sa dostali do predaja prvé iPhony. Pôvodne malo ísť len o nový spôsob telefonovania, nakoniec sa z toho stal prístroj, ktorý núti ľudí stokrát za večer tajne klopiť zrak k displeju. Aplikáciám sa podarilo “metastázovať do životov”. Bill Maher na HBO skončil jednu zo svojich show krutým aforizmom. “Philip Morris chcel len vaše pľúca, AppStore chce vašu dušu.” --- Zničené útržky samoty --- Praktická časť Digitálneho minimalizmu je sympatická. Vracia sa k prastarým prístupom, ktoré môžu v záchrane pred digitálnym zotročením pomôcť. Dôležité je objaviť zmysel pre samotu. Nemusí byť úplne fyzická, ide o schopnosť byť so sebou a vlastnými myšlienkami. A bez nutnosti reagovať na informácie od iných. Bez samoty nie je možné ovládnuť emócie, vyjasniť si zložité problémy a nazbierať mravnú odvahu. Dnes sú posledné útržky samoty zničené tzv. rýchlym letmým pohľadom na avíza nainštalovaných aplikácií a webových stránok. Prvými náznakmi zmyslu pre samotu môže byť odvaha nechať telefón doma, vyjsť na dlhšiu prechádzku alebo písať listy samým sebe. Socializácia na sieťach inštalovaných v smartfóne nie je sama osebe zlá. Odvádza však pozornosť od socializácie v skutočnom svete, vzniká deficit reálnych vzťahov. Nie je nutné zrušiť každú konverzáciu. Je z logistických dôvodov nutné komunikovať s deťmi alebo dohodnúť čas stretnutia. Chorobou sa stáva až neustále nutkanie zamoriť sieť krátkymi komentármi, lajkami a sledovaním odozvy na vlastné banálne novinky. Konkrétnym spôsobom eliminácie digitálnej pseudokonverzácie je vyhlásiť konverzačné “úradné hodiny”, iba vtedy budete k dispozícii na komunikačných kanáloch. Tak je možné získať späť voľný čas i vlastný život. V knihe prišla reč dokonca aj na spoločenstvá Amišov, ktorí sú známi odmietaním výdobytkov moderného sveta. Nie je to také jednoznačné. Amiši poznajú aj weby a počítačovo ovládané prístroje. Majú však zásadné hodnotiace kritérium: prijímajú len to, čo im neškodí, neublíži spoločenstvu a čo nebude od nich pýtať viac energie ako to najpodstatnejšie. --- Späť k tlačidlám --- Digitálny minimalizmus je realistickou odpoveďou na otázku: Na čo vlastne to všetko? Komu a čomu slúži takýto absurdný prebytok informácií a komunikácie? Už je čas prestať sa čudovať z nezamýšľaných dôsledkov technologickej revolúcie a začať sa im brániť v mene života. Minimalizmus akéhokoľvek druhu začína byť trendový. Ak mladý dynamický človek vytiahne namiesto najnovšieho modelu smartfónu tlačidlovú klasiku, s ktorou ledva zvládne napísať esemesku, ide viac o vzburu estetickú a imidžotvornú. To je očividne málo. Digitálny minimalizmus môže naštartovať maximalizmus v prospech životnej harmónie a schopnosti užívať si život v jeho rozmanitosti. Takáto revolúcia má myšlienkový, dokonca až duchovný charakter. Bez usporiadanosti duše nemá zmysel púšťať sa do boja s digitálnymi otrokármi.