Warhol: život v komikse

Komiks je z povahy veci ideálne médium na šírenie informácií o umelcoch a výtvarnom umení. A Andy Warhol bol dokonalý adept na podobné dielo, preto môžeme s nadšením uvítať knihu Warhol: život v komikse, ktorá neprináša len životopisné údaje, zaujímavosti alebo klebety zo života génia pop artu. Ide aj o pozoruhodné vizuálne dielo, aké by nemalo ujsť pozornosti nielen fanúšikom umenia, no ani komiksovej tvorby. Ak by sa niekto chcel dozvedieť životopisné údaje o Andy Warholovi (1928 – 1987), tak mu na to vlastne stačí Wikipedia. No žiaden, ani ten najobsiahlejší článok nedokáže sprostredkovať zážitok z vizuálne zúrivej jazdy, akou je kniha Warhol: život v komikse. Autori Adriano Barone a Officina Infernale originálne skombinovali štýly, akými sa Warhol zaoberal, pretvorili diela, ktoré vytvoril a zmapovali kultúrnu bohému, širší aj užší okruh obklopujúci túto ikonu výtvarného umenia. Niekedy až zaráža, ako dokáže jeden človek ovplyvniť také rôzne časti kultúry ako Andy Warhol. Ak si bude čitateľ robiť popri čítaní aj poznámky a vypíše si postupne mená, ktoré sú v komikse spomínané, tak získa závratný zoznam osobností z umenia, hudby alebo filmu. Warhol svoj talent a remeselnú zručnosť využil nielen na maľbách, ale aj ako režisér, kameraman, autor obalov LP, tvorca performance alebo multimediálnych predstavení a videoklipov. Dá sa len odporučiť, aby si čitatelia urobili napríklad vlastný výskum prepojení Andyho Warhola s hudobnou scénou, nejde pritom len o vzťah k Velvet Underground a Nico, ale aj o jeho vplyv na new wave, Davida Bowieho alebo hoci aj MTV. Pozoruhodným aspektom knihy je ako autori uchopili komiks samotný. Ukazujú, že ide o vitálne médium s obrovským potenciálom a takou variabilitou možností, že vyčerpať ich bude trvať ešte poriadne dlho. Niektoré pasáže napríklad vyzerajú ako koláž, v iných zas majú bubliny priestorový efekt. Mení sa aj perspektíva rozprávača: dokumentárny štýl sa strieda s interview a to je navyše okorenené warholovskou hrou, kedy sám umelec natáča scenáristu alebo skúša rôzne triky s princípom sériovosti alebo repetitívnosti. V priebehu kapitol sa otvárajú aj zaujímavé otázky o povahe umenia. Warhol vedel, že vôbec nebol prvý, kto mal niektoré nápady, ale zužitkoval ich tak, až s nimi automaticky prepojil svoje meno. A šlo napríklad aj o umelecké využitie komiksu, ktoré svojsky využíval hlavne Roy Lichtenstein, pričom obaja sa stali dominantnými umelcami pop artu. Neustále je prítomná aj otázka slávy, túžby byť známy aj mimo svojej komunity. Aký bol Andy Warhol? Najznámejšia tvár Factory, jeden z najvýznamnejších umelcov druhej polovice 20. storočia, celebrita, afektovaný, cynický, jemný, citlivý? Zoznámenie sa s ním prostredníctvom života v komikse je rovnaká smršť ako jeho vlastný, predčasne ukončený život.