Pasažieri

Tento ľahko dystopický príbeh je masaker. Masaker akcie a prekvapení. Zrazu len budete sedieť, otvárať ústa a žasnúť nad celým tým prepojením ako ja dnes o 2hej ráno. Prosto, má to v sebe všetko, čo chcete od dobrého thrilleru - intrigy, vzťahy, romantiku, lásku, smrť, trochu politiky a naozaj šokujúce plottwisty. A ten štýl autora je ú-ž-a-s-n-ý. Všetko prekne prepája, postupne sa rozvíja a naozaj krásne využíva potenciál každej postavy. Dokázal ma navnadiť tak, aby som vždy najmenej 3 kapitoly tŕpla, na čo to odkazoval. Príde mi, že do všetkého dal 100%, nie menej, ani viac. Vyžmýkal z toho všetko a zároveň to nepresýtil. Nádhera. Väčšina kapitol začala s nejakým príspevkom zo sociálnych sietí či blogov z toho sveta. Niekedy som sa nad tým pousmiala, ale miestami mi prebehol mráz po chrbte. Toto "oživenie" textu bolo 11/10. Toto si jednoducho chcete prečítať. Keď sa pustíte do tejto knihy, až do konca budete v napätí a stopercentne aspoň raz sa ocitnete v tom "what?!" momente. Pre mňa ako milovníka akcie bola táto kniha skutočné potešenie. Okrajovo sa tu objavila autorova ďalšia kniha (Spriaznené duše) a okamžite poputovala na môj #tbr . Jednoducho si ma získal.

Od autora mám doma neprečítanú knihu Spriaznené duše, takže po jeho Pasažieroch som siahla, bez toho aby som vedela ako píše. Presvedčil ma, že píše originálne a jeho dobrodružná, šialená jazda z budúcnosti vás nenechá ani chvíľu vydýchnuť. A tak si predstavujem dobrý triler pri ktorom sa nenudíte a ja som si skvelo oddýchla. Ôsmi pasažieri a všetkých spája jedno: v ich autách je naprogramovaný rovnaký cieľ cesty. Zhruba o dve hodiny a desať minút sa na jednom mieste stretnú : čelná zrážka ôsmich vozidiel v rýchlosti približne stodesať kilometrov za hodinu. Šokujúce však? Ani jeden z pasažierov netušil čo ich čaká po nasadnutí do samojazdiaceho auta, no zrazu sa dvere zamknú a ozve sa tajomný hlas, ktorý im oznámi "zomrieš". Pod palcom má všetko heker, ktorého výber obetí je naozaj pestrý. Priamy prenos je vysielaný na všetkých sociálnych sieťach a v správach do celého sveta. Rozhodnúť má náhodne vybraná porota a verejnosť, kto prežije. A pasažieri musia odhaliť aj tie najintímnejšie stránky svojho súkromia, aby porotu presvedčili, že si zaslúžia prežiť. Skvelo psychologický odohratý príbeh z budúcnosti z ktorej mrazí. A už teraz viem, že by som dopadla ako jedna z porotkýň Libby, ktorá z technológiou samojazdiacich áut nesúhlasila a radšej chodila pešo. Nemať auto pod kontrolou a spoliehať sa na program, tak to je už iná káva. Ale vy si tu šialenú jazdu s prekvapivým záverom vychutnajte v pohodlí obývačky. Doporučujem a teším sa na jeho Spriaznené duše.

Kniha má totálne šialené tempo, dej ani na chvíľočku nestrácal dych, zato ja som oň prichádzala neustále. Rovnako aj o reč. Po prečítaní úvodných strán mi totiž došlo, že táto kniha je v skutočnosti výborným psychologickým trilerom. Autor síce píše o budúcnosti, ale prostredníctvom trochu zvráteného sociálneho experimentu (ktorým je únos samojazdiacich áut aj a ich pasažiermi) ukazuje súčasnú spoločnosť. To, ako funguje a ako ľahko ovplyvniteľná v skutočnosti je. Ako málo stačí na to, aby niekto niekoho odsúdil (pokojne aj na smrť) a ako rýchlo si to dokáže sám pred sebou obhájiť. Vďaka tejto knihe som veľa premýšľala, bola som zhrozená i fascinovaná, dokonca miestami prekvapená. Kniha vo mne prebudila mnoho pocitov a prinútila ma myslieť. Dokonale si ma získala a nedokázala som sa od nej odtrhnúť. Podľa mňa je to jeden z najlepších psychotrilerov, aké som kedy čítala.

Umelá inteligencia môže byť dobrým pánom, ale aj veľmi zlým sluhom. Rovnako tak inteligentné vybavenia domácností, samojazdiace autá, sociálne siete, počítače, jednoducho všetko, čo nás z elektronického košíka v dnešnej dobe obklopuje. Presvedčíte sa o tom v trileri Johna Marrsa Pasažieri, ktorý publikovalo vydavateľstvo Lindeni v preklade Otta Havrilu. Dej sa odohráva v blízkej budúcnosti. Po cestách jazdia autá bez šoférov, stačí len zadať adresu do navigácie, pohodlne sa usadiť a trebárs hrať hru na mobile, čítať knihu alebo štrikovať, kým vás samojazdiace auto dovezie do cieľa. A teraz si predstavte, že nastúpite do takéhoto vozidla, zamknú sa dvere, v navigácii svieti nový cieľ dojazdu a cudzí hlas z reproduktoru oznámi, že do dva a pol hodiny zomriete. Šialené, že? Presne o tom je napínavý príbeh v knihe Pasažieri. Neznámy Heker si zvolil pestrú paletu unesených, medzi ktorými nechýba, napríklad, tehotná žena, televízna celebrita či utečenka zo Somálska. Potenciálnych obetí je osem. Zoznamujeme sa s nimi okrajovo hneď v úvode, no v jednotlivých kapitolách sa čoraz viac ponárame do ich životných príbehov. Niekto je sympatickejší, iný menej, ale všetci túžia žiť. Absurdné je, že sa musia cez kamery zabudované v aute obhajovať, a bojovať tak o svoj život, pred komisiou a na sociálnych sieťach pred celým svetom. Aj automobily bez ľudskej obsluhy mávajú nehody. Keď k nejakým dôjde, zasadá komisia starostlivo zostavená vládou. Tvoria ju zástupcovia parlamentu, Lekárskej komory, Právnej komory, predstaviteľov cirkví a piatym členom sa stáva náhodne vybraný človek z ľudu. Všetci sú viazaní mlčanlivosťou a rozhodujú, či zrážku spôsobil autopilot alebo chodec. Heker sa nabúra do ich rokovania a predmet diskusie sa zmení na rozhodovanie o živote ôsmych pasažierov. Navzájom sa vidia a počujú cez monitory. Koho zvolia, aby prežil? Dá sa vôbec niečo takéto rozhodnúť. Určite by sa nik z vás nechcel ocitnúť v ich koži. A najmä nie vtedy, ak na obrazovke vidíte tvár milovanej osoby. Hrôza. Heker sa s nimi nepára. Je nebezpečný a tvrdo si stojí za svojím. Ani okom nemihne, keď nechá na výstrahu vybuchnúť jedno z áut. Sociálne siete sa zbláznia. Hashtagy pribúdajú, všetky televízie a rozhlasové stanice vysielajú drámu naživo. Stať sa miláčikom Facebooku či Twitteru je jednoduché, no stačí slovo, veta, alebo čin a sympatie sú v mínuse. Veď to dobre poznáme z reality. Kdejaký troll s mastnými vlasmi sediaci za počítačom v podnájme chrlí zo seba splašky jedna radosť. Pasažieri v autách sú vydaní na milosť a nemilosť davovej psychóze. John Marrs natvrdo ukazuje silu sociálnych sietí. Ich krutosť, nevypočítateľnosť a falošné pozlátko. Rovnako poukazuje na nebezpečenstvo prieniku hekerov do systému, na zraniteľnosť osobných údajov a hrozbu straty súkromia. Z obhajoby jednotlivých unesených osôb nám vstanú vlasy dupkom, pretože stanovený čas obhajoby nikomu nedovolí povedať ani vetu navyše a to, čo vyzerá v neprospech jednotlivcov, vôbec nemusí byť také zlé. Čitateľ sa dozvie pokračovanie, no komisia a diskutéri na fórach nie. Každý skrýva nejaké tajomstvo. Rozhodovanie je z toho dôvodu zložité a možno nesprávne. Kapitoly sú poprekladané tweetmi, internetovými anketami, hlasovaniami, článkami, streamami, testami, teda rôznymi možnosťami a udalosťami v online priestore. Považujem to za zaujímavý nápad. Ponúka mnoho tém na zamyslenie, okrajovo sa dotýka rasizmu či migrácie, no v prvom rade apeluje na ľudskosť a svedomie. Upozorňuje na nebezpečenstvo v online priestore a možné problémy s umelou inteligenciou v budúcnosti. Výborný román, ktorý ponúka dynamiku, napätie a zaujímavý príbeh. Určite sa raz poobzerám po ďalších autorových knihách – Spriaznené duše a Deň, keď si zmizol.