Naše milované nevesty

Román Naše milované nevesty od francúzskej autorky Aurélie Valognes je o manželskej kríze aj o príchode nového člena do rodiny. Stretávajú sa dobrovoľne nasilu. Vo dverách si vymenia srdečné úsmevy, potľapkanie po pleci, úprimné otázky a ešte prijateľné odpovede. Keď si sadnú k stolu, aby sa konečne najedli, nevinné poznámky narušia rodinnú idylu a na povrch sa dostanú neviditeľné boje a skryté spory. Kniha Naše milované nevesty ( vyd. Lindeni, 2020) však nie je žiadna dráma, ale vtipná komédia, ktorá približuje napätie počas sviatkov, keď sa rodina Jacqua a Martiny schádza v ich veľkom dome v Bretónsku. Navyše ide o pomerne útly román, ktorý sa dá čítať v lete, na jeseň aj na Vianoce, pretože jeho dej sa začína na Štedrý deň. Medzi tornádami Martina a Jacques sa majú celkom dobre. Užívajú si dôchodok, majú troch úspešných synov, dvoch zdravých vnukov a pohodu, ktorú nabúrajú len hádky za hlúposti. Jacques sa na všetko sťažuje, s ničím nie je spokojný a Martina, ktorú roky vycvičili trpezlivosti, už nechce nudu v ich 40-ročnom manželstve. Atmosféra sa zhoršuje s príchodom synov s nevestami, keď sa pokoj mení na chaos, prijemnú hudbu strieda búchanie dverí a večeru nedokážu zachrániť ani francúzske špeciality. Je to jednoducho bláznivá rodina. V jej centre sú uveriteľné postavy s niekoľkými negatívnymi vlastnosťami, ktoré sú premiešané, aby čitateľa pobavili. V popredí románu nie sú muži, hoci ich charaktery ich k tomu predurčujú. Egocentrický Jacques sa zo všetkých síl snaží o pozornosť, ani synovia na tom nie sú o nič lepšie. Matthieu, zdá sa, stále nedospel, Nicolas je náladovejší, ako sa hodí na jeho vek, a Alexander pre zmenu nevie, čo chce. Na opačnej strane sú ženy, ktoré dominujú deju ako matky a hlavne nevesty. Autorka poukazuje na ich komplikované postavenie v rodine, na ktoré nadviazali prijatím nového priezviska. Manévrujú medzi svokrovcami a švagrami, švagrinami aj synovcami, aby nenarušili krehké prímerie, ticho pred búrkou, ktorú chcú všetci oddialiť. Zo svojej povahy to však málokedy zvládnu. Stéphanie zostáva napriek skúsenostiam naďalej úzkostlivá matka, Laura napriek výhradám okolia nasilu presadzuje svoje vegetariánstvo a Laura, nová nádejná nevesta, prichádza medzi tornáda, aby ich ešte zintenzívnila. „Mladá žena sa usilovala, ako vedela, aby dobre vychádzala so svojím priateľom aj s jeho rodinou. Prispôsobiť sa, nevytŕčať. Záležalo jej na tom, aby sa ukázala v čo najlepšom svetle, a to každému. (…) Pri všetkých sa kontrolovala, čo hovorí.“ Napokon, kontrolovať sa museli všetci. Aj výbušný Jacques, aj nasilu sa usmievajúca Martina, pretože rozbušky sa ukrývali pod každou stoličkou prisunutou k slávnostne prestretému stolu. Francúzska autorka Aurélie Valognes odľahčene opisuje stretnutia blízkych, počas ktorých by si ľudia mali užívať príjemné chvíle. Namiesto toho si však vôbec neoddýchnu, pretože musia zachraňovať vzťahy, tlmiť spory a prepočuť nevhodné komentáre. V jej podaní to však nie je žiadna tragédia, skôr súbor úsmevných príhod, ktoré môžu pripomínať nejednu situáciu vo vlastnej rodine. Samozrejme, občas sa niekto rozplače, iný rozkričí, ďalší buchne po stole, ale ak sa k tomu pridá typická francúzska irónia a sarkazmus, kniha pobaví asi ako film Čo sme komu urobili? . Román Naše milované nevesty podobne rieši nespokojnosť rodičov s novými členmi rodiny, len na rozdiel od francúzskej snímky sú v popredí nevesty a nie zaťovia. Do toho sa primiešava manželská kríza, keď Martina túži po úteku od stereotypu a ufrflaného muža k dobrodružstvu, väčšej slobode a pochopeniu. Už ju nebaví neustále urovnávať spory a nad svoje sily udržiavať domácu pohodu. „Keď pozorujem svoje nevesty, závidím im ich slobodu. Aj ja by som si chcela len tak z vrtochu vziať psa, vykašľať sa na to, že si hladný, alebo vypiť pohárik navyše bez výčitiek, že by som potom hovorila hlúposti. Páčilo by sa mi, keby som si nemusela pýtať dovolenie. A najmä mať právo už nebyť dokonalá.“ Valognes, ktorá každý rok publikuje jeden román a patrí medzi najpredávanejších autorov vo Francúzsku , sa odpútala od zbytočných vedľajších tém a zameriava sa výhradne na rodinu a prijatie nového jej člena. Kniha nemá zápletku, drámu skôr vyvolávajú dialógy určujúce tempo, podobne ako úderné slová, ktorými sa zraňujú postavy. Textu ubližuje len klišé o napätí, ktoré sa dá krájať, alebo o zametaní pred vlastným prahom, ktoré by skúsená spisovateľka mala vynechať a rozviť radšej dynamiku medzi svokrovcami a nevestami. Pretože hoci sa na prvý pohľad zdá, že kniha Naše milované nevesty je jednoduchým čítaním, nie je to celkom tak. Zameriava sa na dôležitosť vzťahov medzi najbližšími a upozorňuje na nepríjemnosti, ktoré môže spôsobiť príchod nového člena do rodiny. Je totiž ťažké nájsť si svoje miesto, prispôsobiť sa zvykom zabehnutej domácnosti a cítiť sa príjemne v prostredí, kde sa k vám sprvu správajú ako k cudzincovi či miestami ako k votrelcovi. Valognes však o tom všetkom píše s ľahkosťou a empaticky, takže čitateľ sa môže jednoducho zžiť s ktoroukoľvek postavou, zabaviť sa na známych situáciách, ale hlavne zamyslieť sa nad svojimi najbližšími.