Jediná ruža

Aj napriek tomu, že som knihu pri prvom čítaní odložila, ani sekundu neľutujem, že som sa k nej vrátila. Začala som ju vnímať inak. Intenzívnejšie, emotívnejšie a symboly kvetov a legendy boli pre mňa omnoho viac očarujúce. Knihu rozhodne odporúčam. Nie však čitateľovi, ktorý hľadá ľahkú oddychovku. Táto kniha si vás vyžaduje celých. Hoci je útla, je plná krásnych myšlienok, ktoré mi budú rezonovať v hlave ešte dlhší čas.

Mám slabosť na franczúskych spisovateľov a prečítaná kniha je moja prvotina od autorky. Pár hodinové čítanie tejto útlej knihy vo mne bude ešte veľmi dlho rezonovať. A hneď som si objednala jej prvotinu S elegancí ježka, ktorá nie je medzi milovníkmi kníh neznáma a prečítala som si na ňu samé pozitívne recenzie. Tak sa na ňu veľmi teším. Autorka nám predostrela príbeh štyridsaťročnej Rose, ktorá patrí medzi nespokojné a večne ufrflané ženy. Svoj život si takmer neužila. Ako dieťa vyrastala na peknom vidieku, plnom krátko kvitnúcich orgovánov, polí, čistiniek, černíc a trstiny pri potoku. Milovala čítanie románov, takže jej dušu formovali chodníčky a príbehy. Rose jedného dňa prišla o svoje vyhliadky na šťastie. Bola samotárska, žijúca s matkou francúzskou a po jej smrti jej za ňou ani nebolo veľmi smutno . Otca nikdy nestretla. Vedela, že je Japonec, poznala jeho meno a vedela, že je bohatý. A to bolo asi tak všetko. Štyridsaťročnú ju prekvapí telefonát. Má sa vydať na cestu do Japonska na čítanie poslednej otcovej vôle. To ešte netuší, že otec jej po smrti pripravil poznávaciu cestu po krásach Japonska spolu s jeho asistentom Paulom. Krásny, poetický, čistý štýl vtiahne každého čitateľa do príbehu a vzťah Rose a jej mŕtvého otca bude vo vás dlho rezonovať. Staré legendy na začiatku každého príbehu sa pretnú so životom Rose a ona v nich nájde múdrosti, ktoré jej postupne menia život. Pergoly, jazierka s oranžovými rybkami a miniatúrne stromčeky, to je len časť krásnych japonských záhrad, ktoré autorka nádherne opísala skoro na každej strane. Z celého príbehu dýcha pocit pokoja a harmónie. Zenové záhrady sú súčasťou kláštorov a sú pripravené na meditáciu. A ja som si túto skvelú knihu nesmierne užila a zrelaxovala som pri nej.

Pre mňa je Muriel Barbery láskou na prvú stránku a to som ešte ani zďaleka nezačala preháňať. Bála som sa ťažkého rozjazdu, ale netrvalo mi dlho a pochopila som, že tu dej nezohráva až takú veľkú úlohu a že tu ide predovšetkým o tú mágiu presakujúcu z autorkinho rozprávania. Rozmanité opisy japonskej kultúry, jeho chrámov, najrozličnejších pamiatok a v neposlednom rade náhľad do myšlienkových pochodov rozhľadenej a inšpiratívnej ženy, mi nedovolili knihu opustiť na najmenší moment. Všadeprítomná vôňa čerešňových listov len deju dodávala na podmanivej atmosfére a do hĺbky zaznamenaný príbeh ma očaroval čoraz viac. Nedá sa nezamilovať sa do Rose, sprvu možno zmätočnej, no časom prekvitajúcej hlavnej hrdinky. Čo strana, to nová myšlienka, čo nový deň, to triezvejší pohľad na život. Jej príbeh, aj keď vymyslený, sa pre mňa stal veľkou inšpiráciou, dobrodružstvom za poznávaním samej seba, aké by som aj ja raz, keď nastane ten správny čas, rada absolvovala. Príjemné, duchaplné rozprávanie obohatené o staré japonské príbehy na začiatku každej kapitoly, o prekrásne haiku, s ktorými sa prekladateľka Jarmila Pospěchová (mimochodom, moja bývalá pani učiteľka francúzštiny) bravúrne popasovala a predovšetkým o zmes východnej kultúry a lásky. Tak veľmi by som si želala byť Rose a prežiť si jej japonské dobrodružstvo. Nuž, snáď sa raz dostane aj na mňa.