Nie sú ako my

Pred trinástimi rokmi zmizla úplne bez stopy rodina Cormierovcov. Polícia dodnes na nič neprišla a ich zmiznutie si žilo vlastným životom. Podľa niektorých boli zavraždení, iní tvrdili, že ušli, aby sa skryli pred mafiou. Po rokoch sa do svojho rodného mesta vracia priateľka mladého Deacona Cormiera, Jori, aby sa postarala o svoju chorú starú mamu a brata s autizmom. Jej návrat je však spojený s mnohými záhadami. Večer v Pavilóne stretáva vraha svojho bratranca, ktorého len nedávno pustili z väzenia. Na druhý deň je však nájdený mŕtvy. Otáznikov pribúda a zdá sa, že vražda má isté spojenie so zmiznutím jej priateľa a jeho rodiny. Navyše, skutočný vinník je schopný prekročiť všetky hranice a Jori poriadne vystrašiť. Celý príbeh je rozprávaný z dvoch pohľadov. Kapitoly, ktoré rozpráva Jori, sa striedajú s tými od podporučíčky Tegan Blackwellovej, ktorá sa do prípadu naozaj ponorila a s pomocou Jori sú vinníkom v pätách. Hlavná hrdinka trpí zvláštnou formou synestézie, a tak dokáže vnímať zvuky ako isté farby, ktoré má priradené ku každému hlasu, ktorý počuje. Prezrádza to už samotná anotácia, a tak som bola zvedavá, ako to autorka do príbehu zakomponuje. Nie sú ako my je naozaj originálnym a pútavým príbehom. Debbie Herbert píše neskutočne pútavo a od knihy sa nebudete vedieť odtrhnúť. Zároveň poskytuje rôzne falošné stopy a necháva nás v napätí až do konca, kedy sa všetko vyrieši. A ešte aj úplný záver prinesie ďalšie prekvapenie…