Hora v mori

"Fantazírujeme o pomste. Tak veľmi sa hanbíme za to, čo náš druh napachál, že sme zostrojili netvora, ktorý nás zničí. Nebojíme sa - my dúfame, že sa to stane. Niekto nám musí zobrať z rúk planétu, skôr ako ju nenávratne zničíme. No ak sa roboty nevzbúria, ak naše výtvory neožijú a nezoberú nám moc, ktorú sme tak dlho a nechutne zneužívali, kto to urobí? Nemáme strach, že nás UI zničí, ale že nás nezničí. Bojíme sa, že budeme pokračovať v devastácii života, až kým neprivodíme vlastnú deštrukciu. A vinu za to, čo sme spôsobili, nebudeme mať na koho zvaliť. Preto si vymýšľame nezmysly o vnímajúcej UI." Sympatické súčasné scifi, ktoré sa vo svete stalo senzáciou. Viacero dejových línií, z ktorých najviac priestoru dostáva výskum vysoko inteligentných chobotníc, sa v závere spoja do nečakaného vyvrcholenia. "Aj keby mal Evrim po tom, čo ho doktorka Arnkatla Minervudóttirová-Chanová aktivovala, blízko k človeku, teraz to už isto neplatilo: bez spánku, a najmä bez schopnosti zabúdať, sa musel čoraz väčšmi vzďalovať čomukoľvek, čo by sa dalo nazvať 'ľudským'. Pretože my ľudia sme tvory, ktoré zabúdajú. Za určitým horizontom si pamätáme veľmi málo. Nič v našej myslí nezostáva natrvalo vryté. Ani odpor, ani radosť. Čas všetko vyhladí. A takisto spánok - továreň na zabúdanie. Vďaka zabúdaniu meníme svoj svet, staré ja nahrádzame novým." Budúcnosť ovládajú nečakané krajiny a veľké korporácie. A aj keď ide o scifi s množstvom technických riešení budúcnosti, kniha je plná etických a morálnych otázok. Korporácie a návrat otrokárstva, devastácia prírody a jej odplata, nevšedné dilemy umelej inteligencie (len škoda, že namiesto zažitej anglickej skratky AI je tu UI...). Príjemné čítanie o neveľmi príjemnej vízii. "Iba ľudia neschopní empatie sú zatvorení v klietke."

Ahojte knihomoli ! Aký máte názor na umelú inteligenciu ? máte strach z toho, čo prinesie, alebo ju naopak beriete ako niečo, čo nám pomáha a uľahčuje život ? ??Recenzia??5/5 - eco sci-fi - viac pohľadov - krátke kapitoly - UI a rozvoj nových myslí - medzidruhový vývin - pustošenie Zeme - osud ľudstva - ex machina / arrival / cyberpunk vibes Budúcnosť. Zem melie z posledného. Ľudstvo berie a drancuje všetko, čo môže použiť, zjesť, alebo ovládnuť. Technológie sú už úplne niekde inde, ako ich používame dnes. UI bez vlastného vedomia, no s dostatočnou inteligenciou, aby rozhodovala o osudoch ľudí. Strach. Strach ľudstva z toho, že vytvoria niečo, čo ich nahradí a ovládne. Niečo, čo dá doporiadku všetko, čo oni spustošili. No a potom tu máme oceány a medzidruhový vývin, ktorý je možno kľúčovým puzzle, k vytvoreniu umelej dokonalej bytosti. Ja vlastne ani neviem kde začať. Táto kniha má toľko pohľadov, toľko myšlienok na zamyslenie sa. Je to síce fiktívny príbeh z budúcnosti, no je až hrozivo reálny. Ak si myslíte, že kniha je iba o chobotniciach v mori, ste na omyle. Primárne je kniha zameraná na umelú inteligenciu, ohľadne ktorej som mala pevný a nekompromisný názor. A teraz už tak trochu neviem, čo si myslieť. Napriek tomu, že príbeh je vo veľkej miere intelektuálny, je aj veľmi dynamický. Ponúka na vec vždy viac pohľadov a núti vás zamýšľať sa. Páči sa mi, ako vám autor dáva možnosť vybrať si stranu. Pokiaľ tu máme inteligentné chobotnice - pozeráme sa na ne z pohľadu vedkyne, no zároveň aj z pohľadu UI, ktorá chce vytvoriť lepšiu verziu seba. Ak sa však pozeráme na UI, riešime s ňou aj otázku bezpečnosti voči ľudom, strach a predsudky. Veľa pohľadov postáv sa však nemusíte báť, pretože všetky na seba nadväzujú a nakoniec aj do seba zapadnú. Aj napriek tomu, že kniha mala byt prioritne o medzidruhovom vývine chobotníc, ktoré sa v oceáne vyvíjali súčasne s ľudstvom, ponúka o dosť viac tém. Tém, ktoré sú myslím veľmi aktuálne a dlhšiu dobu ešte budú. Tém, ktoré vás donútia zamyslieť sa a vybrať si stranu.