Severné more

"Na Aljaške vraj slnko v zime nevyjde šesťdesiatpäť dní. Ako to môžu vôbec prežiť? Tma ma ničí. Núti ma klamat, podvádzať, vymýšľať si. Vidím v nej veci, ktoré vidieť nechcem." Novela alebo miniromán Severné more Kataríny Vargovej mi pripomenul írske autorky Sally Rooney či Louise Nealon. Nie preto, že kniha sa čiastočne odohráva na ostrovoch, ale kvôli spôsobu písania a najmä témam. Hlavná hrdinka hľadá samú seba, v zahraničí aj doma, snaží sa nájsť svoje miesto a vyriešiť zväčša toxické vzťahy. "Žiarlivosť, to je srdce. Prudko sa ti rozbúši, nepravidelne, občas vynechá úder. Stúpne ti krvný tlak, akoby si jedol priveľa červeného mäsa a pil do toho alkohol, zvýši sa ti kortizol, stres ťa prestúpi. Keď žiarliš, nejdeš, nemáš apetít. Nespíš, melatonín nepomáha. Cítiš bezprostredné ohrozenie druhou osobou. Ako ja. Moja žiarlivosť je nekonečná." Nenájdete tam extra sympatické postavy, ale tak to predsa na svete chodí, každý má nejaký problém, každý má svoje tajomstvá. A stereotypy. Tie slovenské sú tu popísané presne. Dobre sa to čítalo a včera v Pene dní_FM sa s Katkou zase veľmi príjemne debatovalo,, nielen o knihe, ale aj o projekte @medziriadky, ktoré dlhé roky viedla. Ak ste nestihli, skúste záznam. "Hnev, to je pečeň. Ukladá sa tam, rastie a napokon ju zničí. Ožltneš a musíš od dakoho vyprosiť kus tej jeho, aby ťa zachránili."