'Prvýkrát po troch týždňoch sa mohol nadýchnuť. Nie dobre, ale dosť dobre na to, aby zo seba dokázal dostať celé reťazce slov, celé myšlienky a vety. Ešte včera si bol istý, že je koniec, že po každom nádychu ho čaká už len jeden alebo dva. Jedna časť jeho bytosti si myslela, že by si mal každý dych radšej ušetriť na zajtra, ale oveľa viac chcel hovoriť, kým ešte môže, povedať veci, ktoré neskôr n...
'Prvýkrát po troch týždňoch sa mohol nadýchnuť. Nie dobre, ale dosť dobre na to, aby zo seba dokázal dostať celé reťazce slov, celé myšlienky a vety. Ešte včera si bol istý, že je koniec, že po každom nádychu ho čaká už len jeden alebo dva. Jedna časť jeho bytosti si myslela, že by si mal každý dych radšej ušetriť na zajtra, ale oveľa viac chcel hovoriť, kým ešte môže, povedať veci, ktoré neskôr nebude môcť povedať."
Toto je výborná kniha. Opisuje život, vzťahy, no aj strach a tragédiu komunity gayov v Chicagu v 80-kach - v čase nástupu pandémie AIDS. Druhá linka sa odohráva o tridsať rokov neskôr, kde zopár tých, čo prežilo, spomína a vidí, ako choroba a všetko okolo nej ovplyvnila ich životy.
"Cestovať v čase je hrozne ľahké! Úžasne ľahké! Stačí žiť dosť dlho!"
Priblíženie témy AIDS, ako ju prežívala najviac ovplyvnená menšina gayov, ako vplývala na ich životy aj životy ich blízkych som v takejto forme ešte nečítal. Opäť mi však literatúra potvrdila, akí sme krehkí, aké dôležité sú vzťahy, ako neodsudzovať a naopak, snažiť sa pochopiť.
"Ak je raz človek nešťastný, môže byť nešťastný kdekoľvek. To vedela celé roky - človek môže hladovať aj na bankete, plakať aj pri zábavnom filme."
Kniha bola nominovaná na Pulitzerovu cenu a prirovnávajú ju ku geniálnemu Malému životu Hanyy Yanagihara. Malý život to nie je (ten pre mňa len ťažko niečo prekoná), ale viem to prirovnanie pochopiť. Queer komunita, svet umenia, americké veľkomesto, láska, priateľstvo a najmä bolesť. To všetko vo Veľkých optimistoch je.
"To je rozdiel medzi optimizmom a naivitou. Nikto v tejto miestnosti nie je naivný. Naivní ľudia ešte neprežili ťažké skúšky, preto si myslia, že sa im to nemôže stať. My optimisti sme to už prežili a každý deň vstávame s pocitom, že zabránime, aby sa to znova stalo. Alebo sa klameme."
