Frankenstein

Čo napísať o viac ako dvestoročnej klasike, ktorá bola preložená do množstva jazykov, prevedená do množstva rôznych žánrov - podľa románu vzniklo množstvo básní, divadelných hier, opery, balety, muzikály, filmy a podobne - jednoducho, že bola dokonalá. Temné rozprávanie začína ako román v listoch, ktoré píše Robert Walton svojej sestre Margaréte z výpravy na Severný pól. Ani netušil, že jeho túžba po spoločnosti človeka, ktorý by mal rovnaký vkus, ktorý by schvaľoval alebo zavrhoval jeho plány bude onedlho vyslyšaná. Na obrovskej kryhe objavil Robert spolu s námorníkmi vysíleného človeka, ktorého údy boli takmer zamrznuté a telo oslabené únavou a utrpením. Keď sa ich hosť zotavil, dozvedeli sa, že sa volá Frankenstein, kedysi musel byť vznešený, na lodi pred nimi však sedela troska, ktorá ich napĺňala hlbokým žiaľom, súcitom a porozumením. Ten sa rozhodne, že im vyrozpráva svoj životný príbeh o tvorovi, ktorého stvoril vlastnými rukami. Umelý človek obrovských rozmerov, odolnosti a sily, ktorý, keď sa dal do pohybu, samotný Frankenstein sa ho zľakne a ponechá ho svojmu osudu. Nešťastné monštrum s jemnou, citlivou dušou, ale obludným zovňajškom naháňa strach, zúfalý Tvor sa rozhodne svojmu tvorcovi pomstiť... To bol tak prekvapivo, naozaj výborný, dojemný gotický, príbeh zrady a iracionálnej nenávisti, na ktorého konci je Monštrum, ktorý svojim srdcom vzbudzuje súcit a ktorý túži iba po láske a pochopení. A až keď ho stvoriteľ opustí a zradí zmení sa v zúfalstve na tvora, ktorý sa svojmu stvoriteľovi mstí za svoje utrpenie. A tak mu svojim neslýchaným barbarstvom zničil srdce a naplnil ho trpkými výčitkami. Bude to znieť možno zvláštne, ale postavy som si fakt zamilovala aj, keď som ich často nenávidela. Bolo to nádherné čítanie s krásnym jazykom.