Martin Eden

Keď som pred časom prvýkrát nahliadla do tajomného zákutia, hrdo sa pýšiaceho farbistou nálepkou "londonovky", nemala som ani najmenšieho poňatia, aký neskutočný zážitok či dobrodružstvo ma s každou jednou vytiahnutou, respektíve prečítanou knihou vlastne čaká. Šarlátový mor mi bez okolkov ponúkol možnosť prežiť neľahké strádanie post-apokalyptickej reality, Tulák po hviezdach ma s vevou vypravil na prazvláštnu púť v podobe astrálneho cestovania, na podivné skackanie skrz nemalé množstvo miest či životov, a Martin Eden? Nuž, ten ma svojou otvorenosťou a občasnými filozofickými nánosmi vrátil späť na zem, do krutej, kapitalizmom a povýšenosťou poznačenej doby, ktorá by vychcanosťou či negativitou mohla konkurovať tej našej. Priemyselnou revolúciou podmienené sociálne a hospodárske zmeny, neosobná, na produktivitu zameraná industriálna spoločnosť či umelecké, intelektuálne a romantické naplnenie dostávajúce sa do stretu s predsudkami, nadradenosťou a kapitalistickým poriadkom? Semiautobiografický román Martin Eden, skrz rovnomenného hrdinu nazerajúci na silu presvedčenia či individualizmu konfrontovaného s neprajnou, odmietavou spoločnosťou, presne tieto problémy a témy rozpitváva, pretriasa a svojsky skúma. Mladý, život prehodnocujúci námorník, z ničoho-nič uvedený do vyšších kruhov spoločenskej vrstvy, v mene lásky tu a tam koketujúci s priam kacírskou myšlienkou "postúpiť na vyšší level", presadiť sa, nekonečné trampoty, strádanie i nedôvera okolia, kde-tu sa prepletajúce s morálnymi otázkami či medzi riadkami ukrytou úvahou o pokrivenom pohľade na to, čo vlastne z človeka robí trosku, spoločnosťou odvrhnutého odsúdenca... Morálka verzus pokrytectvo. Ideál verzus faloš. Individualizmus verzus vzdelané, no nemysliace stádo. Že to znie dobre? Opravím vás - znie to (a aj to bolo) výborné. Miestami kruté či nemilé, no i tak nezabudnuteľné čítanie. Martina Edena si určite dajte!