Keď sa mi Vtáčatko konečne dostalo do rúk, mala som gigantické, ba priam až nadrozmerné očakávania. Gaštanko bol pre mňa úplná lahôdka, taký ten mrazivý severský thriller, ktorý človek číta so stiahnutým hrdlom a potichu si hovorí, že ešte jednu kapitolu... len jednu. A keďže som na pokračovanie čakala dlhých päť rokov, moje nadšenie bolo naozaj obrovské.
Od prvých strán som bola totálne zainte...
Keď sa mi Vtáčatko konečne dostalo do rúk, mala som gigantické, ba priam až nadrozmerné očakávania. Gaštanko bol pre mňa úplná lahôdka, taký ten mrazivý severský thriller, ktorý človek číta so stiahnutým hrdlom a potichu si hovorí, že ešte jednu kapitolu... len jednu. A keďže som na pokračovanie čakala dlhých päť rokov, moje nadšenie bolo naozaj obrovské.
Od prvých strán som bola totálne zainteresovaná, vtiahnutá do deja a presvedčená, že toto bude pecka. Atmosféra je temná, hustá a miestami až nepríjemne reálna. Soren Sveistrup opäť ukazuje, že vie písať trilery, ktoré nie sú len o vrahovi a obeti, ale najmä o ľuďoch, ktorí sa snažia prežiť v chaose, kde sa dobro a zlo často zlievajú do jedného šialene nerozmotateľného celku.
Neskutočne ma bavilo, ako autor vrství napätie a ako ma nútil pochybovať takmer o každom a o všetkom. Mala som pocit, že sa pod povrchom stále skrýva ešte niečo temnejšie, niečo, čo len čaká, kedy to na mňa vyskočí.
Geniálne! Strašne dúfam, že na ďalšie autorove knihy nebudem musieť čakať celé veky.