Skutočné príbehy holokaustu nikdy neprestávajú bolieť. Nový román Nezabiješ od Ivany Havranovej prináša emotívny osud dvoch židovských sestier zo Slovenska, ktoré sa zo dňa na deň ocitnú v krutom svete koncentračného tábora Auschwitz. Kniha vznikla podľa skutočných udalostí a patrí k tým príbehom, na ktoré sa nezabúda.
Holokaust patrí k najtemnejším kapitolám ľudských dejín. Napriek tomu – aleb...
Skutočné príbehy holokaustu nikdy neprestávajú bolieť. Nový román Nezabiješ od Ivany Havranovej prináša emotívny osud dvoch židovských sestier zo Slovenska, ktoré sa zo dňa na deň ocitnú v krutom svete koncentračného tábora Auschwitz. Kniha vznikla podľa skutočných udalostí a patrí k tým príbehom, na ktoré sa nezabúda.
Holokaust patrí k najtemnejším kapitolám ľudských dejín. Napriek tomu – alebo práve preto – vznikajú stále nové knihy, ktoré sa k tomuto obdobiu vracajú. Nie preto, aby šokovali, ale preto, aby pripomínali, čo sa môže stať, keď spoločnosť ovládne nenávisť, strach a ideológia nadradenosti. Presne takým románom je aj Nezabiješ od Ivany Havranovej.
Autorka tentoraz prináša mimoriadne silný príbeh dvoch židovských sestier, ktorým vojna vzala detstvo, bezpečie aj domov. Kniha je založená na skutočných udalostiach, ktoré Havranovej vyrozprávala jedna z hlavných postáv príbehu. Aj vďaka tomu pôsobí román veľmi autenticky, bolestivo a ľudsky zároveň.
Obyčajný život, ktorý zničila nenávisť
Príbeh sa odohráva v období Slovenského štátu a začína v malom slovenskom meste. Sestry Jola a Margit žijú život, ktorý sa na prvý pohľad nijako nelíši od života iných dievčat ich veku. Ich rodina patrí medzi váženejších obyvateľov mestečka – otec vlastní krčmu s reštauráciou, mama obchod s galantériou. Staršia sestra pracuje ako účtovníčka, mladšia ešte chodí do školy.
Práve obyčajnosť ich života robí celý príbeh ešte silnejším. Čitateľ sleduje, ako sa atmosféra v meste postupne mení, ako sa z kedysi bežných susedských vzťahov stáva podozrievavosť a nepriateľstvo. Dievčatá nerozumejú tomu, prečo sa zrazu stali neželanými. Nerozumejú, prečo musia opustiť domov, rodinu a všetko, čo poznali.
A potom prichádza cesta v dobytčích vagónoch do Osvienčimu – moment, keď sa ich život definitívne rozdelí na „predtým“ a „potom“.
Osvienčim bez prikrášlenia
Ivana Havranová opisuje život v koncentračnom tábore realisticky a bez zbytočného sentimentu. Nezľahčuje brutalitu systému, hlad, strach ani psychické utrpenie väzňov. Napriek tomu kniha nepôsobí samoúčelne kruto. Skôr ukazuje, akú neuveriteľnú silu dokáže človek nájsť aj v podmienkach, ktoré sú prakticky nepredstaviteľné.
Autorka veľmi citlivo zachytáva každodenný boj o prežitie – chvíle ponižovania, neistoty aj okamihy, keď človek stráca vieru, že sa ešte niekedy vráti domov. Veľkú úlohu pritom zohráva sesterské puto medzi Jolou a Margit. Práve ich vzájomná blízkosť a podpora sa stáva jednou z mála istôt vo svete, kde sa ľudský život zmenil na číslo.
Román zároveň ukazuje, že ani v najväčšom zle úplne nezaniká ľudskosť. Objavujú sa drobné prejavy solidarity, nádeje či dokonca lásky. A práve tie dodávajú príbehu mimoriadne silný emocionálny rozmer.
Nezabijes ivana havranova
Kniha, ktorá vznikla zo skutočných spomienok
Jedným z najdôležitejších aspektov románu je fakt, že ide o príbeh založený na reálnych udalostiach. Ivana Havranová priznala, že práve táto kniha bola pre ňu mimoriadne emotívna a psychicky náročná. Autorka má za sebou desiatky románov, poviedkových kníh aj scenárov, no písanie o holokauste označuje za jednu z najťažších tém. Pri práci na Nezabiješ sa musela opakovane vracať k bolestivým spomienkam a predstavovať si utrpenie ľudí, ktorí si hrôzy koncentračných táborov naozaj prežili.
Aj preto román nepôsobí ako vzdialená historická fikcia. Má v sebe silnú emocionalitu a autentickosť, ktorá čitateľa zasiahne oveľa intenzívnejšie než mnohé beletristické príbehy. V čase, keď sa spoločnosť opäť stretáva s prejavmi extrémizmu, nenávisti a rozdeľovania ľudí, majú podobné knihy mimoriadny význam.
Nezabiješ neprináša len historický príbeh. Je aj varovaním.
Pripomína, že tragédie druhej svetovej vojny nezačali zo dňa na deň. Začali nenápadne – slovami, predsudkami, rozdeľovaním ľudí na „nás“ a „ich“. A práve preto je dôležité podobné príbehy čítať a hovoriť o nich aj dnes. Román zároveň ukazuje, aká silná dokáže byť ľudská vôľa prežiť. Hoci ide o bolestivý príbeh plný strát a utrpenia, nachádza sa v ňom aj nádej. Nádej, že aj po najväčšej tme môže prísť svetlo.
Áno, niektoré pasáže bolia, iné vyvolávajú hnev či bezmocnosť. No práve v tom spočíva sila tejto knihy. Núti nás zastaviť sa a uvedomiť si hodnotu slobody, bezpečia aj obyčajného života.
Ivana Havranová napísala román, ktorý nie je len spomienkou na minulosť, ale aj silným odkazom pre súčasnosť. A hoci opisuje obdobie nesmiernej krutosti, zároveň pripomína, že ľudskosť, láska a nádej dokážu prežiť aj tam, kde by ich nikto nečakal.
