Môj rok 1956

Búrlivé zvraty v politike, strach z ďalšej vojny, povodne, ale aj rozmach priemyslu a rast životnej úrovne, prebúdzanie sa kultúry. O roku 1956 rozhodne nemôžeme povedať, že bol nudný. Práve naopak.

V tomto roku Nikita Chruščov na XX. Zjazde KSSZ definitívne pochoval stalinizmus, no nemusel to byť ani Stalin, kto poslal sovietske tanky do Budapešti. Na druhej strane vojenská a politická sila ZSSR výrazne pomohla zažehnať Suezskú krízu. Samozrejme, s výdatnou pomocou USA...

Ale v tomto roku je aj priestor na radosť. Zrodili sa nové hviezdy, napríklad v Amerike Elvis Presley privádza davy fanúšičiek k šialenstvu a usporiadaných občanov k zúrivosti. Radostné správy prichádzajú aj zo sveta celebrít. Monacké knieža si berie filmovú hviezdu Grace Kellyovú a vydáva sa aj Marilyn Monroe.

A na Slovensku? Budujú sa nové fabriky, rozvíja sa hutnícky a chemický priemysel a do miest prúdia tisíce ľudí z vidieka. Životná úroveň pomaly rastie, ale vidiek straší kolektivizácia, keď roľníci prichádzajú o svoj majetok a musia vstupovať do jednotných roľníckych družstiev.

Hoci cenzúra stále funguje, slovenskí spisovatelia a umelci začínajú do svojich diel vnášať viac realistických a ľudských tém. Kultúrne prostredie sa postupne uvoľňuje a pripravuje pôdu na väčšie zmeny v nasledujúcom desaťročí.

Zaspomínajme si teda na rok, ktorý pokojne môžeme označiť za predjarie sladkých šesťdesiatok. Predjarie so všetkým, čo k tomu patrí – slnkom, ktoré sa dá tušiť za mrakmi a sem tam už aj zahreje, ale tiež s povodňami, ktoré zmetú všetko, čo im stojí v ceste.