Kniha, ktorá zaútočí nielen na vaše zmysly, ale aj chuťové poháriky
Čo vznikne, keď oceňovaný novinár, ktorý sa venuje gastronómii, napíše román? Citlivý príbeh o rodinných tajomstvách, v ktorom autor zaútočí priamo nielen na naše zmysly, ale aj chuťové poháriky. Presne taká je kniha Stratený receptár a láska, ktorá neumrela od francúzskeho autora Jackyho Duranda, ktorá práve vychádza v preklade Márie Gálovej vo vydavateľstve Lindeni.
Jacky Durand je novinár a spisovateľ, venuje sa najmä kulinárskym témam, a to v časopise Libération a vo France-Culture. Čitateľom rád prináša informácie o gastronomických pokladoch klasickej francúzskej kuchyne s jej neodolateľnými vôňami, chuťami a nostalgickými spomienkami nielen na staré rodinné recepty, ale aj na úžasný zvyk Francúzov stretávať sa s rodinou a priateľmi pri skvelom jedle a víne.
Práve o jedle a o rodine je aj román Stratený receptár a láska, ktorá neumrela. Podľa hodnotení od fanúšikov je to jasná voľba pre všetkých, ktorí majú radi filmy ako Julie a Julia, Áno, šéfe!, Čokoláda či Korenie lásky. Opisuje príbeh charizmatického majiteľa reštaurácie Henriho, ktorý bol odjakživa proti tomu, aby sa jeho syn Julien stal kuchárom. Keď upadne do kómy, Juliena posadne jediný cieľ: nájsť zápisník, kde boli zapísané otcove recepty. Julien postupne odkryje niekoľko tajomstiev a konečne pochopí, prečo otec nechal odísť svoju ženu. Jacky Durand vo svojom románe predstavuje veľkolepý portrét muža, pre ktorého je varenie viac ako len práca: je to dennodenná radosť z možnosti podeliť sa o svoj výtvor, umenie prekonať i nemožné.
„Je to veľkolepá love story, ktorú si vychutnáte rovnako, ako delikátne jedlo,“ napísali v Le Parisien a obľúbený britský magazín Saga súhlasí: „Tento trpko-sladký román z malého mestečka pri francúzskom Dijone sme úplne zhltli. Je to pôsobivá rozprávka, prešpikovaná skvelými lokálnymi receptami.“
„Pre mňa je varenie, jedenie a počúvanie všetkých, čo rozprávajú o svojich receptoch a spomienkach s nimi spojených, často ako niť. Je vstupnou bránou do súkromia a pekne sa vinie, ako sám život,“ hovorí Durand, ktorý sám o sebe tvrdí, že obľubuje modrý syr Le Bleu de Gex, prechádzky v meste aj v lese, rád číta Simenona a Maxima Gorkého. A keď nepracuje, rád počúva rozhovory vo svojom obľúbenom bistre.
