Výkrik

Milujete fascinujúce trilery o ľudskom šialenstve a nebezpečnosti vedy? Tak ste na správnej adrese! Kniha Výkrik je fascinujúca v tom, že napriek tomu, že má vyše 400 strán, autor si dokáže udržať vašu pozornosť, priniesť niečo nové každou stranou, spojiť vedu, vyšetrovanie a lásku, pritom vo vás vzbudiť záujem a nemať zbytočne veľa hluchých miest. Začať čítať túto knihu je veľká výzva. Dej sa odohráva v psychiatrickej nemocnici, v ktorej zomrel pacient. O jeho smrti sa však nikto nemal dozvedieť. Mladý, neskúsený muž zavolal na políciu, ale v priebehu pár hodín zmenil svoje myšlienkové pochody. Taktiež ani na mieste činu, či zamestnancoch niečo nie je v poriadku. Inšpektorka sa púšťa do kolotoča lží, tajomstiev, vedy, historických objavoch, či drsných praktík, pritom musí riešiť vnútorný boj, ktorý sa týka jej manželstva či chyby, ktorú urobila v minulosti. Na pozadí tajomstiev vyšetrovania nám autor ponúka náhľad do rôznych tém, ktoré sa nás bezprostredne týkajú. Nahliada do komplikovanosti ľudských vzťahov, do "zapálenia sa do vedy", pri ktorom sú ľudia ochotní obetovať čokoľvek či kohokoľvek, téma náboženstva, lásky, ktorá sa objaví v nie najlepšej príležitosti, téma strachu, odvahy, sily bojovať za to, čo je správne, či za niekoho, na kom nám záleží... a mnoho ďalších skrytých tém, ktoré tento príbeh neoslabujú, ale posilňujú v každej vete, v každom slove. Autor sa sústreďuje na jednu postavu, na inšpektorku a na jej základe buduje celú spleť udalostí tejto knihy. Inšpektorka vám bude sympatická už od začiatku. Silná žena, ktorá keď nemusí, veľa nehovorí, skrýva tajomstvá, má problémy v manželstve, s ktorými sa musí pasovať každý deň, no napriek tomu je dostatočne silná a zapálená v hľadaní dôkazov, koná na vlastné riziko a nachádza v tomto zlom období aj šťastie, ktoré ju miestami až opúšťalo. Vyšetrovanie napreduje vďaka jej skvelým inštinktom, pohotovosťou rýchlo zareagovať, hľadať súvislosti a nevzdávať sa. Jej ľúbostná linka v tomto príbehu nie je vôbec navyše, naopak je príjemným spestrením napätej situácie a dôkazu, že láska sa rodí kdekoľvek a kedykoľvek. Príbeh je veľmi dobrý, zaujímavý a tajomný. Autor sa opiera o fyziku, čo je pre mňa oblasť, ktorá ide absolútne mimo mňa, no napriek tomu svoje poznatky, či vysvetlivky, či celkovo dôkazy dokáže podať neskutočne pútavo a zrozumiteľne, že vám kniha pripadá úplne reálna. Linka náboženstva, ktorá je síce v tejto knihe miestami až taká skrytá v riadkoch, ale veľmi dôležitá, bola zaujímavá a filozofické myšlienky, ktoré sa od nej odvíjali, boli naozaj zaujímavé a miestami až brali dych. Celkovo túto knihu hodnotím ako úžasný triler, ktorý si získa srdcia tých ľudí, ktorých má. Spojenie vedy, náboženstva, techniky, strachu, krutosti, zmyslu života, lásky si vás opantá, až kým knihu celú "nezhltnete". Nie je určite pre každého, ale mne osobne sa také to "psychično, filozofično" v knihách páči najviac.

Každý z nás má z niečoho strach. Je to prirodzená ľudská vlastnosť človeka, ktorá je v nás vštepená odjakživa a má ochranný účinok. Keď človek pocíti náznak strachu, začne byť ostražitý, viac premýšľa o postupnosti nasledujúcich krokov v danej situácii a snaží sa predísť tomu najhoršiemu. Ale čo ak je ľudský mozog vystavený takému stupňu strachu, že ho nedokáže prijať a dôjde k úmrtiu daného jedinca? Je to vôbec reálne? Možno vás to prekvapí, ale k takejto situácii naozaj môže dôjsť. Sarah Geringënová sa nachádza v komplikovanej životnej situácii, keď stratila dôveru v partnera a život sa jej začal nečakane rozpadať rovno pred očami. Akoby toho nemala málo, je povolaná ako vyšetrovateľka k prípadu, do ktorého sa nehrnie s nadšením. V psychiatrickej liečebni v Osle došlo k rutinnému prípadu úmrtia pacienta. Rutinné sa to však zdalo iba spočiatku. Po príchode na miesto vyšetrovania polícia skonštatovala, že úmrtie bolo spôsobené samotným pacientom. Ten sa zrejme vplyvom nejakej psychickej poruchy pokúsil sám seba uškrtiť. Súdny lekár však túto možnosť okamžite vylúčil, keďže to z fyzického hľadiska nie je možné. Sarah však zaujalo čosi iné – usmrtený pacient bol nájdený v zatvorenej cele, s ústami roztiahnutými do nemého výkriku a očami hladiacimi na stenu plnú záhadných kresieb. Nejasná bola nielen jazva na pacientovom čele v podobe čísla 488, ale aj jeho identita. Nikto totiž nepoznal jeho meno ani akúkoľvek zmienku o jeho minulosti. Bol tento človek vystavený takému strachu, ktorý mohol spôsobiť jeho smrť? Ak áno, čo také ho natoľko vydesilo? Sarah pri vyšetrovaní, ktoré ani sčasti neprebieha podľa jej predstáv, odhaľuje fakty postupne ju dovádzajúce k utajovanému projektu, ktorý nemal byť nikdy odhalený verejnosti. Bude však mať dostatok odvahy na to, aby čelila vlastnému strachu? Výkrik je zaujímavý triler od francúzskeho autora Nicolasa Beugleta, ktorý na slovenský trh prinieslo vydavateľstvo Lindeni. Osobne ma knižka zaujala hlavne z dôvodu, že podtitul sa niesol v duchu, ktorý predáva už sám osebe, a to Inšpirované skutočnými udalosťami. A nesmiem opomenúť ani krásne grafické spracovanie, ktoré je jednoduché, ale veľmi tematické a pôsobilo na mňa tým temnejším, záhadnejším dojmom. V jednoduchosti – vydavateľstvo zvolilo ten druh obálky, ktorá vás donúti sa pri nej v kníhkupectve zastaviť. A teraz k samotnému príbehu. Očakával som od knižky zamotaný príbeh popretkávaný mrazivými prvkami, ktoré budú v texte podprahovo odkazovať na skutočné udalosti. Moje očakávania sa sčasti splnili a sčasti nie. Autor nás hneď od začiatku vtiahne priamo do deja. Ako čitatelia sme postavení pred hotovú a nie práve najpríjemnejšiu vec – záhadná smrť psychiatrického pacienta. A záhadná je v pravom slova zmysle. S opisom sa Nicolas vyhral naozaj skvele. Čítanie riadkov, ako Sarah vstupuje do psychiatrickej liečebne a prichádza do kontaktu s nebožtíkom, vyvoláva tú pravú pochmúrnu a nepríjemnú atmosféru, z ktorej mi sem-tam prebehli zimomriavky po chrbte. Pomyslel som si, že toto je kniha pre mňa, a tak som otáčal stránku za stránkou. Všetko odsýpalo jedna radosť, až kým neprišla na rad láska… Áno, láska musí byť asi všade, lebo bez lásky sa nedá žiť, s tým súhlasím, ale v tejto knižke ma to trochu vyrušovalo. Nechcem povedať, že by mi to tam vyslovene prekážalo, ale naozaj som dúfal, že celý príbeh sa bude niesť v tej chladnej, nehostinnej atmosfére, ktorú autor načrtol na prvých stránkach knihy. Samozrejme, že nešlo o žiadnu „ťažkú romantiku“, no aj v takej miere, v akej bola do príbehu zakomponovaná, mi to tam nesedelo. Mal to byť triler o ľudskom šialenstve, tak som tam chcel mať to šialenstvo. A nemalo sa ním šetriť. Ale toto by bola jediná výčitka k príbehu. Keď si odmyslím to občasné ľúbostné iskrenie medzi hlavnými postavami, dostal som to, čo mi knižka sľubovala. Príbeh sa neustále rozvíjal a napredoval, okolnosti okolo pacienta 488 sa zdali byť stále zamotanejšie, no čitateľ sa v nich určite nestratí, pretože časom všetko do seba zapadá. Hlavné je gradovanie napätia a to, že sa autorovi podarilo držať čitateľa v úzkych až do posledných stránok – a to doslova. Okrem toho naozaj odkazuje na projekty, ktoré sa v minulosti reálne uskutočnili a ktorých účel bol hrôzostrašný. Často som pri čítaní rozmýšľal nad tým, kam je až človek schopný zájsť len pre to, aby objasnil niečo, čo mu ani nie je súdené pochopiť. Sú jednoducho veci, ktoré zrejme majú ostať zahalené akýmsi rúškom tajomstva. A keď vás knižka núti nad obsiahnutou problematikou rozmýšľať, myslím si, že splnila svoj účel.

Ihneď na úvod sa priznám, že žáner do ktorého patrí kniha Výkrik nepatrí medzi moje najčítanejšie. Hľadali by ste v mojich poličkách dlho, kým by ste našli knihy podobného žánru. Nečítam ich často, no keď sa už na nejaké odhodlám, stojí to za to. Výnimkou nie je ani kniha Výkrik. Výkrik nie je obyčajný triler, opiera sa o skutočnú udalosť a je napísaný na motívy tejto skutočnej udalosti. Veda už od minulosti presahuje zásady spoločnosti, častokrát prináša aj obete, niekedy verejne, no niekedy majú vedci potrebu svoje pokusy skryť pred spoločnosťou. Výkrik rozpráva príbeh o pokusoch na ľudských subjektoch, v ramci ktorých sa nerešpektovala zásada humanizmu a ľudia boli využívaní ako veci, častokrát uvedené pokusy neprežili. Podstatou bolo dokázať, že duša človeka žije aj po smrti. Ak vás to zaujíma, kľudne si na internete môžete nájsť informácie aj o projekte MK-Ultra, či informácie o liečebni Gaustad. Autor využil ako myšlienku svojho diela tému, ktorú aj napriek tomu, že sa reálne odohrala, veľa ľudí nepozná. Uvedené pokusy uvádzajú do sveta zvrátenosti a vedeckého fanatizmu. Hlavnou postavou je vyšetrovateľka Sarah Geringenová, ktorá začína riešiť záhadné okolnosti dejúce sa v psychiatrickej nemocnici Gaustad. Dochádza ku zaujímavým zisteniam, ktoré ju privádzajú do nebezpečných situácií, no ako správna vyšetrovateľka musí prípad dotiahnúť do konca. Autorov štýl písania dokonale sedí k príbehu. Postupné nabaľovanie na základné informácie naozaj púta pozornosť. V správnej miere autor taktiež vystihol aj pomer opisov pre lepšiu predstavivosť okolia a postáv. Už od prvých udalostí sa príbeh postupne zamotavá a vytvára sa napínavosť. V súvislosti s nabaľovaním informácií využíva na správnych miestach gradáciu, pričom vždy odhaľuje aspoň kúsky utajených skutočností. Už počas čítania alebo dokonca až k záveru si uvedomíte, ako jednotlivé body do seba s presnosťou zapadajú, že to nie je len náhodné pospájanie akýchsi dokumentov do celku, ktorý nedáva zmysel. Síce podstatou je detektívne vyšetrovanie, z príbehu vyplývajú aj určité ponaučenia či myšlienky ohľadom životných priorít, či rizík. Prejavuje sa to predovšetkým prostredníctvom postáv, ktoré si prechádzajú určitými etapami života a pri niektorých momentoch majú naozaj ťažkú voľbu. Častokrát nevedia vykonať voľbu, pretože im to príde ako nepredstaviteľné. No v konečnom dôsledku sa vždy nájde pevný bod v ich živote, ktorý je rozhodujúci. Ohľadom postáv môžem povedať, že boli autorom naozaj veľmi sympaticky a príjemne spracované. Nesú v sebe reálnu ľudskosť, žiadne prílišne idealizovanie. Sú to jednoducho obyčajní ľudia, ktorí majú svoje poslanie. Výkrik sa vďaka tomuto všetkému číta pomerne rýchlo aj napriek tomu, že má vyše 400 strán. Pri každej detektívke to ku koncu býva najviac dramatizujúce a zaujímavé. Výkrik síce je najväčšmi dramatizujúci v závere, prináša vysvetlenia a všetko, ku čomu sme smerovali, no zaujímavosť akoby mierne poľavila. Ku koncu som mala s čítaním problém, pretože mi to prišlo ako príliš zdĺhavé, opisy mi už nevyhovovali, chcelo to jednoducho ukončenie. Som rada, že som sa po knihe Výkrik rozhodla siahnuť. Je to milé osvieženie po toľkých romantických či fantazy knihách. Napívané, gradujúce a ešte na základe skutočnosti. Určite sa mi rozšíril obzor a dozvedela som sa niečo nové. Obohatené myšlienky ohľadom nesmrteľnosti ľudskej duše boli zaujímavé, sú podnetom na premýšľanie. Druhá vec boli zase pokusy, ktoré považujem za proti ľudskosti a určite by som ich nepodporovala. HODNOTENIE: 5/5