Narrenturm - Veža bláznov

Poľský autor Andrzej Sapkowski si získal celosvetovú publicitu predovšetkým knižnou sériou Zaklínač, ktorá sa preslávila aj v hernej podobe, a fanúšikovia Geralta z Rivie netrpezlivo očakávajú i koncoročné seriálové spracovanie z dielne Netflixu. Priaznivo naklonenú atmosféru sa rozhodlo využiť vydavateľstvo Lindeni a slovenským čitateľom ponúka nové vydanie Sapkowskeho Husitskej trilógie. Aj v nej si autor zachováva svoj typický rozprávačský štýl založený na modernosti prepojenej s domácimi tradíciami. A hoci i tu nájdeme prvky Poliakovej nekonečnej fantázie, východisko je čisto reálne - ocitáme sa totiž v Sliezsku v prvej polovici 15. storočia. Sapkowski predstavuje neskorý stredovek v celej jeho... chcel som napísať kráse, ale to by nebolo presné. Jeho text je jednoducho plný farieb, vôní (či skôr zápachu), krvi, bojov o moc, prehnanej túžby po moci aj poverčivosti. Zaujalo ma, ako šikovne autor narába s povahou jednotlivých scén. V rámci krčmovej bitky sa dočkáte nielen prieniku do mysle rôznych postáv, ale aj epickej "kucapace" a tú vystrieda zas intímnejší stret dvoch tiel... Keď už som pri tom, jazyk je explicitný aj pri vášnivých pasážach, zbytočné metafory pre citlivejších čitateľov teda nečakajte. Medik Reinmar z Bielawy sa musí mať stále na pozore pred svojimi nepriateľmi, a poľaviť nesmiete ani vy. Veža bláznov prekypuje pestrými motívmi, čo na jednej strane obohacuje príbeh, zároveň sa však niekto môže cítiť trochu stratený. To sa však stane len v minime prípadov, pretože román má dar vtiahnuť vás a rýchlo prebudiť zvedavosť. A to aj rôznymi narážkami, či už historickými, alebo politickými. Objavovanie prepojení deju neubližuje, je početne primerané a funkčné. Čo sa hlavnej postavy týka, Reinmar spočiatku nepôsobí veľmi schopne. Síce študuje medícinu, ale je to v podstate flákač, ktorý si pre pôžitok neváha začať s vydatou ženou, aj keď mu to spôsobí nemalé problémy. Postupne, pod tlakom okolností (a inkvizície) sa však vzchopí a ukáže aj svoje svetlejšie stránky. Andrzeja Sapkowskeho by bolo možné prirovnať k mnohým známym spisovateľom, ale svojou tvorbou už dávno preukázal svoju jedinečnosť, takže skôr on nech slúži ako vzor pre ostatných. V jeho slovách ožívajú dávne hriechy aj vášne, pričom opisy sabatu či praktík prenasledovateľov kacírov vyvolávajú dojem, že autor ich videl na vlastné oči. Každá z dvadsiatich deviatich kapitol začína stručným náčrtom deja, ktorý však veľa neprezradí, iba navnadí. Text je členený na kratšie úseky, takže román môžete čítať aj v prípade nedostatku času. Ak by niekto nepoznal dobové súvislosti, pomôžu mu vysvetlivky na konci knihy. Veža bláznov ma veľmi príjemne prekvapila. Iste, očakával som určitú kvalitu, ale výsledné dojmy výrazne predbehli moje predpoklady.

V skratke: 15. storočie, husitské vojny, inkvizícia, mágia, vraždy, výborne vykreslená stredoveká atmosféra. Predpokladám, že všetci poznáte Sapkowského svetoznámu sériu Zaklínač (ktorú som ja stále nečítala??) a práve Narrentum- Veža bláznov je prvá časť z jeho ďalšej trilógie. Príbeh začína vcelku svižne (a tým nemyslím tie nudné úvodné historické obkecy??). Reinmar si práve užíva so svojou milenkou (vydatou), keď ho v tom najlepšom "vyrušia" nahnevaní švagrovia jeho milenky. Reinmar tak uteká o život (doslova) pred pomstychtivými obrancami cti manžela jeho milenky (chápete ma, žeee???). A aby toho nebolo málo, Reinmarovi v jeho izbe objavia knihy, za ktoré by sa "hanbil každý Boží služobník". Takže aby toho nebolo málo, prenasleduje ho aj inkvizícia. Na úteku tak zažíva nejedno dobrodružstvo a stretne najozaj všelijakých "zaujímavých" ľudí. A aby som nezabudla, zbožňujem tie Sapkowského vtipné hlášky??.

Správnym fanúšikom fantasy kníh je meno Andrzej Sapkowski veľmi dobre známe. Jeho najznámejšiu sériu Zaklínač poznajú a zbožňujú milióny fanúšikov po celom svete. Okrem pôvodného seriálového spracovania Netflix vyvíja vlastný seriál o Geraltovi a hernú sériu určite spomínať nemusím. Veľa ľudí už však nevie, že Sapkowski napísal aj iné knihy ako je Zaklínač a že aj tie si zaslúžia pozornosť. Na rozdiel od Zaklínača, Narrenturm nesleduje fantasy hrdinu, ale zaoberá sa postavami, z ktorých niektoré skutočne existovali. Príbeh rozhodne nie je taký pútavý ako ten Geraltov, dlho trvá, kým čitateľ pochopí hlavnú dejovú líniu a cieľ knihy. Zápletka z anotácie je len spúšťačom, vďaka ktorému sa Reynevan dostane na útek, na ktorom sa odohráva väčšina deja. Ten je pomerne rozkúskovaný, ako to u Sapkowského býva, ale v tomto prípade mi jednotlivé zápletky (alebo miesta, na ktoré sa vydával) prišli menej usporiadané a ucelené, čo pôsobilo chaoticky. Hlavne v prvej tretine knihy, kedy Reynevan spoznáva veľmi veľa nových postáv naraz, ktoré v ďalšej kapitole zmiznú a až na pár výnimiek sa viac v príbehu nespomenú. Taktiež sa celkom rýchlo striedajú spoločníci, s ktorými cestuje bez toho, aby mal čitateľ čas ich spoznať. Toto všetko sa zmení v momente kedy stretne Šarleja a Samsona, ktorí mu budú stáť po boku až do konca knihy. Reynevan je celkom nenápadná postava, je vzdelaný ale naivný, príliš rýchlo sa zamiluje a kvôli láske prestáva rozmýšľať. V príbehu sa často dostáva do situácii, z ktorých ho musí zachrániť niekto iný, no aj napriek tomu pôsobí celkom sympaticky. Veľmi dobre ho dopĺňajú spomínaní Šarlej a Samson, ktorí boli pre mňa chvíľami zaujímavejší ako samotný Reynevan. Z ostatných postáv za zmienku stojí Adela, jeho milá, kvôli ktorej ho prenasledujú zo zrady a jeho brat, ktorý je v knihe iba spomínaný no aj tak zohráva dôležitú úlohu. Potešili ma postavy ako Gutenberg, ktoré reprezentovali skutočných historických ľudí. Pre fanúšikov historických románov a vo všeobecnosti našich dejín je táto kniha ako stvorená. Dej sa odohráva aj na našom území, zahŕňa množstvo historických faktov a postáv a zaoberá sa naozaj zaujímavou husitskou tematikou. Avšak pre čitateľa, ktorý často po historických knihách nesiaha sa dej môže trochu vliecť. Jednotlivé menšie zápletky sú sami o sebe zaujímavé ale občas chýba ich prepojenie a ucelenie deja. Mňa občas odpútali od deja texty piesní, básní či výrokov, ktoré boli v pôvodnom znení v latinčine alebo iných jazykoch a mne tak ušla pointa danej scény. Veža bláznov je naozaj kniha pre náročnejších čitateľov, ktorí sa vyhýbajú populárnej a často klišé literatúre, hľadajú kvalitne napísaný príbeh so zaujímavými postavami od špičkového autora. Ja som knihu nedokázala doceniť a užiť si tak ako Zaklínača, ale aj napriek tomu som podľahla čaru Sapkowského pera a určite budem dávať väčší pozor na zvyšok jeho tvorby! ZHRNUTIE Kvalita písania: 10/10 Tempo: 5/10 Príbeh: 7/10 Postavy: 7/10

Poľského autora Andrzeja Sapkowskieho vám určite nemusím predstavovať. Preslávil sa legendárnou sériou o Zaklínačovi Geraltovi. Na Slovensku vyšiel v novom preklade Karola Chmela prvý diel Husitskej trilógie pod názvom Narrenturm – Veža bláznov. Po Zaklínačovi som mala vysoké očakávania. Tento autor je predsa majster pera a ja som sa nevedela dočkať, kedy sa do knihy pustím. Ani vo sne som ale nemohla tušiť, aké sklamanie ma postretne. Keď som začala čítať, dúfala som – chcela by som napísať, že som to vedela, ale ten pocit rýchlo opadol -, že sa mi príbeh bude páčiť. Anotácia ma hneď zaujala a ja som sa s plným nasadením pustila do čítania. Stránky mi ubiehali pomaly. Táto recenzia bude najmä subjektívna, pretože z objektívneho hľadiska Veža bláznov nie je zlou knihou, len mi jednoducho nesadla. Prečo? Dozviete sa nižšie. Kniha rozpráva príbeh medika Reinmara z Bielawy, ktorý je na úteku pred manželom svojej milenky a taktiež pred inkvizíciou pre dokumenty a knihy, ktoré u neho objavili. Na svojej ceste stretáva rôznych ľudí. Predstavuje čitateľovi svoje zručnosti a charakter. Obrovským plusom je autorov štýl písania, ktorý sa len tak nevidí. Je z neho cítiť, že je vie, čo robí a čítať jeho diela je pôžitok. Príbeh je napísaných na úctivých päťstosedemdesiatich šiestich stranách a je delený na kapitoly, ktoré v úvode majú krátke opisy deja danej kapitoly. Je to niečo nové, čo som pri iných knihách ešte nevidela. Popravde ani neviem, kde začať. Pre mňa osobne je dej zdĺhavý a mätúci. Často plynie veľmi pomaly. Príbeh sa ďalej neposúva, len pribúdajú nové a nové postavy, pri ktorých mi išla prasknúť hlava. Aj napriek mojim výhradám musím povedať, že sa v príbehu stretli rôznorodé charaktery, ktoré ho okorenili. Toto ma pri čítaní hnalo vpred. Reinmar je ako hlavný hrdina nemastný-neslaný. Mám pocit, akoby mal stále klapky na očiach a išiel si len za svojím, nehľadiac na to, komu ublíži. Postupne sa však menil a získal si moje sympatie. Neskôr získava nepriateľov a musí sa mať na pozore. Navyše myslí aj na pomstu za krivdu, ktorá sa stala jeho bratovi. Čo sa týka ostatných postáv, neprirástla mi žiadna k srdcu. Osobne si myslím, že som knihu čítala v zlom čase, kedy som si ju nemohla naplno vychutnať. Ale to je iba hlúpe keby. Poznáte ten pocit, že vám je jedno, ako kniha skončí a len sa nútite to dobojovať? Presne toto je pre mňa Veža bláznov. Nehovoriac o tom, že mi prekážali latinské pasáže. Som rada za preklad, ale neboli to krátke úseky a sústavné pozeranie do poznámok ma len brzdilo v čítaní. K tomu všetkému prirátam aj rozsiahle opisy. V niektorých knihách sú skvelé a fajn, ale tu sa neskutočne vliekli, spomaľovali dej a ja som len túžobne čakala, kedy sa stane niečo zaujímavé. Prišlo k tomu až takmer na konci. Ale aby som len nefrflala, vyzdvihnem aspekt, ktorý ma zaujal najviac – MÁGIA. Bolo jej tam síce pomenej, ale dokonale osviežila príbeh a tieto pasáže som vyslovene hltala. Sabat bosoriek je moja najobľúbenejšia časť. Záverečný boj je skutočne bravúrne napísaný. Až ma mrazilo z reálnosti situácie, ktorá sa v príbehu odohrávala. Suma sumárum, Narrenturm – Veža bláznov nie je zlá kniha, skutočne nie. Všetky nedostatky, ktoré som napísala, môžu byť pre ostatných obrovským plusom. Kniha je o ceste za spoznávaním samého seba aj o boji s osudom a temnými mocnosťami. Je o zrade a intrigách a taktiež tu nájdeme pasáže vykresľujúce pevné priateľské puto. Knihu by som odporúčala fanúšikom autora a čitateľom, ktorí majú radi komplikované a prepracované príbehy.

Zrejme už nie je veľa čitateľov, ktorí by ešte nepočuli o vynikajúcej fantasy sérii Zaklínač od poľského autora Andrzeja Sapkowskeho. Tých, ktorí ju už prečítali a ťažko sa s ňou lúčili, určite potešila novinka, že u nás vychádza jeho ďalšia séria a to Husitská trilógia. V minulosti ste sa s ňou u nás už síce mohli stretnúť, ale teraz má nové, naozaj krásne spracovanie s úžasnými obálkami. Sapkowski je klasika medzi fantasy, povinná jazda pre všetkých milovníkov tohoto žánru, a tak neobišiel ani mňa. Zaklínača mám veľmi rada, páči sa mi autorov nezvyčajný a nenapodobiteľný štýl písania. Vyhovuje mi jeho prostorekosť, humor, ba až výsmech doby, spoločnosti alebo samotných jedincov. Podobne je písaná aj kniha Narrenturm, avšak ak čakáte niečo podobné, ako je Zaklínač, môžete byť mierne sklamaní. Samozrejme, samotný autorov štýl je nemenný, ale čo sa týka deja, nebude to pre každého. Dej je zasadený do husitského obdobia okolo roku 1420. Sapkowski si dal naozaj záležať na zachytení doby a venuje sa nespočetnému množstvu osôb a udalostí, ktoré sa v tom čase udiali. Mená a miesta chŕli jedno za druhým, miestami som mala problém sa v postavách orientovať, alebo som skôr mala problém rozlíšiť, na ktoré sa mám sústrediť, pretože sa nimi bude zaoberať aj na ďalších stránkach alebo ich môžem vypustiť, pretože sú spomenuté len na vernejšie zobrazenie doby a viac sa s nimi v deji nestretnem. Znalcovia tohto obdobia by takýto opis určite vedeli oceniť, mne ako absolútnemu laikovi, ktorý išiel do čítania s tým, že to bude viac fantasy ako historický román, to veľa nehovorilo. Histórie bolo v knihe na môj vkus nadbytok a naopak, fantasy prvkov nedostatok. Ak sa bojíte po knihe siahnuť práve z dôvodu, že fantasy veľmi nečítate, tu sa toho nemusíte obávať. Mágia je spomínaná veľmi okrajovo, len ako doplnenie inkvizície, ktorá je reálnou súčasťou našej histórie. Je to naozaj len malé ozvláštnenie historického románu, ktoré sa viac objaví až ku koncu knihy. Pre mňa Narrenturm predstavuje nie veľmi vydarený historický román, pretože informácie sú podávané útržkovite, vo veľkom množstve a chýbajú mi väčšie súvislosti medzi postavami a jednotlivými udalosťami. Samozrejme, je to čisto len môj problém kvôli nedostatku vedomostí o tomto období. A na druhej strane nie je pre mňa ani dobrou fantasy, pretože týchto prvkov tu bolo naozaj málo a ani bravúrnosť, akou Sapkowski dokáže písať, nezachránila absenciu deja. Zápletka je veľmi jednoduchá. Hlavný hrdina Reinmar zatúži po vydatej žene a prichytený pri čine je obvinený zo sodomie a v pätách mu je nielen podvedený manžel, ale aj nebezpečná inkvizícia. Tak sa začína jeho nekonečná púť, na ktorej stretne veľa priateľov, ale aj nepriateľov, koľko šťastia, toľko smoly, ale mladý naivný Reinmar je nepoučiteľný a vrhá sa z jedného problému do druhého. Knihu som čítala skôr ako zážitok zo Sapkowskeho jedinečného štýlu, a nie ako zážitok zo samotného príbehu. Ako som už písala, toho veľa nedostanete. Užívajte si pri čítaní originálny jazyk, výborné hlášky, nápadité nadávky a bizarné situácie. V neposlednom rade som bola uchvátená prekladom, ktorý nebol určite jednoduchý, ale za to (aspoň na mňa tak pôsobil) veľmi profesionálne zvládnutý.