Autorka mi opäť raz potvrdila, že vie písať skvelé príbehy, ktoré sa v podstate čítajú samé. Atmosféra je príbeh o ceste za snom, tvrdej práci, nerovnocennom postavení mužov a žien, komplikovaných rodinných vzťahoch, zakázanej láske a mnohom ďalšom. Bola to celkom emočná jazda a priznávam, že v určitých momentoch som si aj poplakala.
Príbeh sa odohráva v prostredí astronautov, ktoré bolo pre m...
Autorka mi opäť raz potvrdila, že vie písať skvelé príbehy, ktoré sa v podstate čítajú samé. Atmosféra je príbeh o ceste za snom, tvrdej práci, nerovnocennom postavení mužov a žien, komplikovaných rodinných vzťahoch, zakázanej láske a mnohom ďalšom. Bola to celkom emočná jazda a priznávam, že v určitých momentoch som si aj poplakala.
Príbeh sa odohráva v prostredí astronautov, ktoré bolo pre mňa nesmierne zaujímavé. Áno, bolo tu veľa odborných vecí, ktorým som nerozumela, ale do príbehu sa to jednoducho hodilo, takže mi to nevadilo. Zároveň som si uvedomila, že hoci je vesmír fascinujúci, som rada, že môžem stáť nohami pevne na zemi a sledovať ho takto zdola.
Joan od detstva túžila stať sa astronautkou a nakoniec sa jej to aj podarilo. Svojmu snu obetovala veľa, ale vždy si pri tom našla čas aj na svoju rodinu. Od začiatku mi bola sympatická a rýchlo som si ju obľúbila, najviac sa mi na nej páčilo, že aj v takejto veľkej konkurencii a po všetkých úspechoch to bola stále ,,normálna" baba, ktorá sa na nič nehrala a bola sama sebou. Bola to dobrá duša, čo, bohužiaľ, určití ľudia zneužívali, predovšetkým jej nevďačná sestra, ktorá ma od začiatku nesmierne vytláčala. Za to jej neter som si zamilovala, mali medzi sebou krásny blízky vzťah.
Romantická linka bola taká horkosladká. Bolo mi smutno, že dvaja ľudia, ktorí sa takto ľúbili, svoju lásku nemohli dať otvorene najavo. Zároveň som sa však pri pohľade na nich, na ich zbližovanie a nesmelé krúženie okolo seba, musela usmievať.
Udalosti z konca roka 1984 mi zlomili srdce, a to hneď niekoľkokrát. Väčšinu z nich som čítala so slzami v očiach a na konci som už musela vytiahnuť vreckovky. Škoda, že sme tu ešte nemali epilóg, aby sme sa dozvedeli, ako sa našim hrdinom darilo aj po určitom časovom odstupe.
