Prečo mama nadáva

Druhá kniha obľúbenej autorky Gill Sims sa zaoberá pomerne rovnakými problémami ako jej predošlá kniha Prečo mama pije. Mama stále pije, rezignuje vo výchove detí, ktoré sú pohltené novými technológiami, stráca silu riešiť svoje manželstvo a vždy si nájde dôvod na to, aby si mohla dať pohár(e) vína. Nájde konečne mama duševnú aj telesnú rovnováhu? Autorka nám ponúka pokračovanie príbehu unavenej a vyčerpanej matky po niekoľkých rokoch. Aj táto kniha je rovnako ako predošlá písaná denníkovou formou a zachytáva obdobie jedného roka od júla do júla. Kniha je plná príbehov, pokusov o ich riešenie, neúčinného chudnutia, rýchleho priberania, alkoholu, výchovy, problémov v manželstve. Mama má novú prácu a pred kolegami sa tvári, že má skvelý život a každú voľnú chvíľu si naplno užíva. Ale skutočnosť je úplne iná… Povinnosti, termíny, deti, pes. Podľa môjho názoru mama nadáva rovnako, je rovnako frustrovaná, sarkastická a úprimná. Útrapy podráždenej matky, ako sa píše na samotnom obale knihy, sú bežné, občas príliš dôležité, inokedy banálne. Úprimne, kniha je do veľkej miery porovnateľná s prvou časťou, pre mňa osobne je teda miernym sklamaním, lebo som očakávala viac sarkazmu a toho, čo mama skutočne nosí vo svojej (opitej) a nadávajúcej duši. Nadávky v knihe nie sú podľa môjho názoru použité násilne, pôsobia prirodzene, rovnako ako celý text, všetky situácie opísané v texte si viem predstaviť aj v reálnom živote so všetkým, čo sa v daných situáciách dialo. Mama si hľadá nové spôsoby, ako zvládať domácnosť a najmä samu seba, vyrovnáva sa s nevďačnosťou vlastných detí a s tým, že jej manžel nikdy nie je doma. Knihu by som odporúčala všetkým matkám, ktoré si myslia, že ich problémy nezdieľa žiadna iná matka. Milé dámy, zdieľa! Pomocou tejto knihy môžete zrelaxovať, zanadávať si, ak to budete potrebovať, naliať si dobrý pohár vína a zasmiať sa na všednosti života aj s jeho problémami či šťastnými chvíľami. Mama napokon zisťuje, že jej život nie je až taký neznesiteľný a hrozný a pri spomínanom víne na svoj život dokáže aj zabudnúť. Aspoň na chvíľku.