Neviditeľné mesto

Začínam si myslieť, že priezvisko Dahl predurčuje jeho nositeľov stať sa majstrom slova. Žiarivým príkladom je klasik Roald Dahl, v súčasnosti rezonuje i nórsko-americká spisovateľka psychotrilerov Alex Dahl. A na poli krimi sa zrodila ďalšia autorka daného mena - Julia Dahl, ktorá si takisto razí vlastný štýl. Vyznačuje sa temnou atmosférou, ťaživými dilemami a neistým koncom. V tomto smere musím pochváliť obálku slovenského vydania, kde sa odráža duch príbehu. Aj ten je zahmlený a postavený často na domnienkach a dohadoch. New York je bežným dejiskom rôznych žánrov, ale aj tu sa podarilo autorke načrieť do menej prebádaných vôd. Čitateľov uvádza do prostredia viac-menej uzavretej komunity Židov v štvrti Brooklyn, na čo odkazuje aj samotný názov Neviditeľné mesto. Ako je možné vyčítať z úryvku, Neviditeľné mesto sa pohráva s dvoma základnými námetmi - zavraždenou ženou a traumou spôsobenou z matkinho odchodu. Hlavnou hrdinkou - a zároveň ústrednou postavou série, keďže kniha je jej úvodnou časťou - je novinárka Rebeka Robertsová. Prácou v New Yorku sa naplnil jej žurnalistický sen, no i ten má svoje úskalia. Prejavia sa napríklad vo chvíli, keď dostane za úlohu napísať článok o zločine spojenom s ortodoxnou židovskou komunitou. Platia v nej prísne (ne)písané pravidlá, a polícia nie je schopná plne preniknúť cez jej hrubé múry. Rebekina matka ju ako malú opustila, aby sa vrátila späť do brooklynskej štvrte a k svojmu náboženstvu. Rebeka tak rozbieha pátranie v dvoch smeroch - jednak chce zistiť, čo a kto stojí za krutou smrťou ženy, a popri tom sa dozvedieť viac o osude svojej matky, a tým aj o tom svojom. Napriek tomu, že by sa tým mohol jej osobný život diametrálne zmeniť... Dej sa odohráva v priebehu desiatich dní a za ten čas stihne prejsť Rebeka určitým vývinom. Julia Dahl v nej vytvorila postavu, ktorá má čo ponúknuť aj do budúcna. Sériu naštartovala pomerne kvalitne, i keď úvod knihy je trochu pomalší. Nech vás to ale neodradí. Neviditeľné mesto síce nie je založené primárne na nečakaných zvratoch alebo silno dramatických situáciách, ale dokáže si udržať vašu pozornosť. Páči sa mi, ako sa autorka pohrala s oboma hlavnými námetmi a jeden umne prepája s druhým. Úzka súvislosť poskytuje priestor na rozohratie ďalších motívov, aby spolu vytvorili komplexný príbeh. Text je tvorený prevažne dialógmi, čo mne osobne veľmi vyhovuje. Mám radšej dynamickejšie texty než rozvláčne opisy alebo prienikdy do vnútra postáv. Toho sa dočkáme i tu, ale skôr všetko vyplynie z diania, než by nám to Julia Dahl priamo servírovala. Aj preto ostávam jej fanúšikom a určite siahnem aj po ďalších častiach série.

Román Neviditelné mesto je dielom atraktívnym predovšetkým kvôli nevšednému námetu. Diel s tematikou života židovskej komunity je pomálo, rovnako potom tých so žánrovým zasadením krimi. Dahlová svoju knihu stavia ako klasické krimi, v určitom zmysle skôr detektívku, ktorá stojí na siahodlhom pátraní, investigatívnej práci, zisťovaní dôkazov a podobne, v ktorom sa skrz dialógy posúva dej (i poznanie hlavnej postavy) vpred a v ktorom sa autorka sústredí viac na podané informácie a ich význam v kontexte textu ako na dynamiku a akčné scény - čo, samozrejme, nie je problémom ako takým, ale stáva sa ním, ak autorka nevie skrotiť svoje grafomanstvo - neškrtá, v texte zanecháva rozsiahle úseky, ktoré pre dej nemajú žiadny význam, párkrát sa stretávema i s odbočkami, ktoré vyslovene retardujú z sú hluché (sexuálne scény a i.), čo už sa otravným može zdať. Ďalším bodom sú archetypy - či skôr až stereotypy, ktoré autorka využíva na zobrazenie každej postavy - reportérka je empatická, všestranná, inteligentná, policajti sú nečinní, neschopní a znudení, záporná postava je klasický záporák i s klišé záverečným monológom, v ktorom prezradí celý svoj plán a zámer. Ak chápeme detektívku ako žáner s určitou fabulovou mustrou, tak v poriadku, ak však očakávame skôr inovatívnosť, v psychologizácii postáv jej veľmi nedostaneme. Po stránke naračnej je kniha jednoduchá, v hovorenom výrazive ,,sa ľahko číta", i keď je problém s prekladom, keďže podľa všetkého je kniha v origináli písaná v prítomnom čase priebehovom, čo je čas, ktorý sa v našej reči nedá spoľahlivo previesť v umeleckom texte a nie je námo sebe v texte prirodzený. Ak sa vrátime k motívom, tie sú vskutku zaujímavé - Dahlová sa snaží poukazovať na skostnatený a zastaraný spôsob života v židovskej komunite, na ich zažité, no i prežité tradície, nepísané pravidlá či zastaraný spôsob života v uzavretom ortodoxnom prostredí, ktoré tvorí svoje neoficiálne zákony, príkazy a nariadenia, ktorými je potrebné sa riadiť. Okrem židovskej otázky sa však autorka zameriava i na iný motív - na mediálne ovplyvňovanie a manipuláciu s informáciami, novinárske zavádzanie čitateľov, hľadanie senzácie za každú cenu a ovplyvňovanie názoru bulvárnymi, ale, bohužial, i na prvý pohľad serióznymi médiami. Pri hľadaní informácií o autorke môžeme zistiť dve skutočnosti - jemne autoštylizuje seba do hlavnej postavy svojich diel (i ona sama je polovičná židovka) a jednak krimi románov s touto tematikou má na svom konte už viacero, čo pravdepodobne odkazuje na to, že charakter hlavnej hrdinky sa bude vyvíjať priebežne každým dielom (keďže v tomto dieli nebol významný) a romány na seba budú jemne nadväzovať. Neviditeľné mesto je detektívnym románom, ktorý na stredne dlhom rozsahu rozsahu nepredkladá čitateľovi iba dynamiku a ľahko stráviteľný príbeh, no snaží sa nazerať pod pokličku náboženstva, zobrazovať jeho druhú, pre ostatných neviditeľnú stránku, na jeho hierarchiu a na komunitu ľudí, ktorú rôznymi spôsobmi ovplyvňuje, čím sa stáva nevšedným dielom, ktoré zaujme predovšetkým čitateľa žánru či čitateľa interesujúceho sa v tejto problematike.

O tom, že vydavateľstvo Lindeni vydáva zaujímavé tituly, niet pochýb. Neviditeľné mesto, ktoré napísala Julia Dahl, patrí ku knihám, ktoré stoja za prečítanie. Tajomný názov a ešte tajomnejšia obálka. Bude tajomný aj obsah? Čerstvá žurnalistka Rebeka pracuje ako externistka pre denník Tribune. Za úlohu dostala zistiť viac o mŕtvej žene, ktorú našli robotníci šrotoviska v židovskej časti Brooklynu. Rebeka zisťuje, že chasidská komunita má s políciou akúsi dohodu. Ak sa niečo stane v rámci komunity, tak si to aj v komunite vyriešia. Platia si vlastných ochrancov zvaných Šomrin. Rebeku to však k chasidom ťahá o niečo viac. Jej matka patrila k ultra-ortodoxným židom. Opustila ju, keď mala šesť mesiacov. Rebeka podvedome dúfa, že sa možno práve týmto spôsobom dostane k matke bližšie. Alebo aspoň pochopí to, prečo ju opustila. A keďže polícia v prípade mŕtvej ženy nekoná, rozhodne sa zistiť informácie na vlastnú päsť. Musím sa priznať, že na začiatku knihy som mala menšie pochybnosti, či ma bude baviť. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala v postavách a deji. To trvalo tak jednu až dve kapitoly. Potom som sa do knihy zahryzla tak, že sa nedala odložiť z ruky. Občas sa mi zdali kapitoly trochu dlhšie, ale keďže ma kniha pohltila, tak mi to neprekážalo. Napísaná je pútavo, s množstvom dialógov a opisy neboli nudné. Počas čítania sa vyskytne niekoľko zvratov. Samozrejme koniec je úplne iný, ako by sa dalo čakať. Julia Dahl otvára pre čitateľa úplne iný svet. Pokiaľ teda nepatríte k chasidom. Pre mňa to bolo veľmi fascinujúce a v niektorých prípadoch až šokujúce. Väčšinou o Židoch čítame v súvislosti s druhou svetovou vojnou a koncentračných táboroch. Tu sa dozvedáme ako táto silná komunita žije v dnešnej dobe. Izolovane a s vierou na prvom mieste. Pre človeka, ktorý nežije týmto spôsobom, sa to môže zdať nepredstaviteľné. Mňa však práve tieto informácie veľmi bavili. Niečo nové som sa vďaka tomu dozvedela. Navyše som si po prečítaní knihy aj vyhľadala ďalšie informácie o Borough Park v Brooklyne, kde sa táto komunita nachádza. Pokiaľ radi čítate detektívky, tak rozhodne si prečítajte aj Neviditeľné mesto. Zaujímavá téma, veľmi dobre spracovaná a „čítavá“. Nazriete do komunity, ktorú u nás nemáte možnosť vidieť. Minimálne nie do takej hĺbky, ako je to v tejto knihe.